Vždy som sa zamýšľal nad tým prečo robím veci ako robím, prečo som ako povedzme si úprimne mnoho veriacich, len človekom, ktorý príde do kostola a odíde, aby som aspoň na niečo prišiel, musel som padnúť a odísť od Boha.
Priznávam, moja viera bola povrchná, nič viac, len prázdne slová a niečo čo ma naučili, no potreba hľadať Boha bola silná, nie však silnejšia ako moje ego, a tak sa začalo moje "svedectvo", ak sa môžem opovážiť môj život takto nazvať.
Pred rokom som prišiel o kamaráta, na ktorom som si postavil veľa vecí a zrazu som mal v živote velké prázdno, sklamanie a dosť veľký odpor, ako to asi všetci poznáme, máme niekoho radi, robíme to úprimne no po čase, môžeme zistiť, že ten človek to nepotrebuje, Zistil som to, žial nedalo sa to prijat jednoducho, pretože som bol všetkým tým veľmi zranený a ako to býva ked sa rozsýpajú vzťahy, malo to aj rôzne iné sprievodné javy, ktoré boleli a ktoré, som musel zažiť. Neľutujem to, pretože som mal skutočne rád a odstupom času zisťujem, že človeka treba nechať ísť, ale nie samého, stačí ho držať nenápadne za plece modlitbou.
Žiaľ kým som prišiel na toto, musel som sa nejak vyrovnať s tým, ako mi kresťania občas nevieme, prekonať seba, a zmieriť sa a keďže ja som sa nemohol zmieriť, schytal to Boh, naplno. Povedal som si, že svoj talent využijem inde, a tak som sa jednoducho prihlásil do jednej TV show, (keďže som zviazaný mlčanlivosťou nemôžem konkrétnejšie) do tejto šou som bol vybraný a začal sa kolobeh v ktorom sa v zákulisí pripravujete na to, že vás všetci budú poznať. Trvalo to viac ako mesiac. Prihlásil som sa tam hlavne preto, že moja kapela s kamarátom už nemala zmyslel ja som nemal naplnenie a nemal som to s kým ďalej robiť. Keďže príprava trvala viac ako mesiac, dal som ešte jednu šancu mojej kapele, ktorá pred tým hrala gospel, skúsil som dať inzerát a povedal som si, ak sa niekto ozve, budem robiť pre Boha, ak nie, kašlem na to a budem v telke. Do nástupu sa nikto neozval a ako to býva, znepokojil som okolie aj seba, a pomaly si aj účasť v show rozmyslel, lenže zmluva nepustila, do show som nastúpiť musel.
Po tomto všetkom sa začali diať pre mňa malé zázraky, 6 hodín pred odchodom do show, mi zavolali z produkcie, že sa rozhodli ma nahradiť, a nič sa na tom nezmení. Chcel som mať radosť, ale skôr som cítil ujmu z mesiaca stráveného pre niečo, čo vlastne nebude, moja sláva upadala a stále viac som nenávidel Boha. Na druhý deň mi napísal istý Tomáš, dnes bubeník kapely Simile, že by chcel hrať a skúsiť to, vôbec som nevedel čo je zač, on nevedel, že ja hrám gospel ale zavolali sme si, oznámil mi že má aj basáka, a že by sme sa mohli stretnúť u Baptistov. Vtedy mi došlo ako veľmi ma Boh podržal, ako ma zachránil pred TV, mojím egom a aj žiaľom a bolesťou ktorá ma vzďaľovala od Neho.
A viete čo ? Moja kapela, dnes pripravuje chválové projekty, skladáme chválové piesne, budujeme duchovno, robíme viac ako len hráme, tvoríme spoločenstvo s Bohom a prežívame super čas, dokonca máme aj dosť financií na produkovanie dobrej hudby a podujatí, jednoducho som si istý, že Boh, toto všetko dopustil preto, aby sme mohli spoločne chváliť jeho meno. Preto ak som sa hneval na všetko čo mi vzal, teraz mu ďakujem, že vďaka tomu mi dal oveľa viac a zjavil mi svoju moc a hlavne nekonečnú lásku. Ja ju chcem odovzdávať ďalej, a na to čo nebolo dobré a na tých s ktorými nie som za dobre, spomínať v modlitbách. Teším sa ešte z jednej veci, že ma nikto nepozná s TV, ale že ma ľudia budú môcť spoznať ako niekoho kto im chce pri chválach povedať o svojom Bohu, o našom Bohu!
