Veď aj nedozretý vinič,
neponúkne sladkosť ako dozretý,
len kyslosť a trpkosť.
Keď sa spätne pozerám na svoj život, vynárajú sa mi
slová a vety, ktoré som už dávno, ako malé dievča,
vravievala svojej mamičke.
"Keď budem veľká,už budem dospelá a pôjdem tam a tam,
budem mať to a to, budem robiť všetko čo len budem, chcieť".
Myslela som si, že dospelosť sa rovná všade otvorené dvere.
Pamätám si, ale aj odpoveď mojej maminky.
"Vieš Žanuš, keď budeš mať 18 alebo 20 rokov a ako ty hovoríš budeš už veľká,
nemusí to hneď znamenať, že už si dospelá."
Viem, že po zmysle tejto odpovede som nepátrala, pomyslela som si, že mamina
len chce, aby som ju stále poslúchala.
Vyštudovala som, vydala som sa, prišli deti, práca, stavba domu.
Nedávno mi moja dcérka Zuzanka povedala.
"Vieš maminka, keď budem veľká, budem to a to....., budem...., budem....
a budem..... a pôjdem do Mexika....a ...."
Zdá sa mi, že už som to kdesi počula. Bez rozmýšľania som odpovedala.
" Vieš Zuzu, keď budeš mať 18 alebo 20 rokov nemusí to hneď znamenať, že
si už dospelá." a hneď som v hlave, začala pátrať, aký zmysel má táto odpoveď.
A ona sa ma pýta. " A kedy teda budem dospelá?"
"Až, keď dospeješ v Božiu milosť. Až potom budeš skutočne dospelá."
Myslela som si, že je debate koniec, ale to by som debatu, nesmela viesť s tou mojou rebekou.
" Maminka a ty si dospela do Božej milosti a koľko si mala vtedy rokov?"
" A prečo ju nemá každý?"
" A čo mám urobiť, aby som ju dostala, musím...?"/milión toho čo musí a čo nemusí/
Verte či nie, zmietala som sa v riadnom víre. Ako ísť na dievča, ktoré už nepresvedčím len omaľovánkou.
Sadli sme si a ...
"Vieš Zuzička moja, nemusíš nič robiť, aby si Božiu milosť dostala, ty už ju predsa máš. Dostala
si ju, keď si sa narodila, ba ešte skôr."
" Tak prečo nechápem Matiku a nemám iba samé jednotky, veď som dobré dievčatko, čiii?"
"Vieš nieje podstatné čo máš, ale čo dávaš."
" A ako to mám vedieť, keď som ešte malá a v škole nás to neučia?"
" Nato som tu ja a ocino. Sme tu, aby sme Vás naučili ako dozrieť v Božej milosti. Až
skutočne dozrieš v Božiu milosť a naučíš sa s ňou hospodáriť, množiť ju delením až
potom budeš naozaj dospelá.
Ale nie všetci ľudia, dozrú v Božej milosti, keby všetci dozreli v Božiu milosť na zemi by
bol raj."
Neviem, či si moja Zuzu z tohto rozhovoru niečo zapamätá, ale ja viem, že
to je poučka hlavne pre mňa. Odpovede vyšli síce z mojich úst, ale pomoc prišla z hora.
Keď som neskôr nad tým uvažovala. Je to pravda. Každý dostaneme do vienka Božiu milosť. Ale nie
každý do nej dozrie. Ale je to len a len na nás. Niekto prežije celý život ako slepý, hluchý a ťarbavý,
môže ho Božia milosť mlátiť kyjom po hlave, ale on ju nevidí alebo ignoruje.
Boh chce, aby sme sa sami naučili rásť v Božej milosti, nechce z nás mať len bábky, ktoré ťahá či tlačí.
A na Zuzkinu otázku. "Koľko som mala rokov, keď som dospela."
Ach jaj.. snažím sa ...snažím sa snažiť, ale som ešte len batoľa...
