...Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu. (Rim 2,4b)

Minule mi spovedník dal otázku(neprezradím vám všetko- zvykajte si) a keď som nad ňou rozmýšľala, mala som dojem, že som sa do niečoho pustila a rozbehla už vo chvíli, keď Ježiš len ukázal prstom a povedal: "Tam..." Pri ďalšej spovedi sme sa na tom obaja zabávali, že možno nestihol dohovoriť a možno chcel povedať: "Tam nechoď!" Predstavujem si Ježiša, ako len mykol plecami a pomaly sa za mnou vybral "TAM." On vie, že nie som na dlhé trate, že o chvíľu už nebudem vládať, a konečne spolu budeme môcť pokračovať. Bok po boku, plece pri pleci. S Jeho rukou na mojom ramene. Tam, kde to On bude chcieť. Kým sa znova nesplaším a nedám mu dohovoriť...

Citát z Rimanom mi pripomenul iný:  2 Krn 7, 14:

" ... a môj ľud, ktorý sa volá mojím menom,

sa skloní a bude sa modliť,

bude hľadať moju tvár

a odvráti sa od svojich zlých ciest,

Toto sú 4 podmienky, o ktorých hovorí Boh. Skloniť sa pred Bohom, modliť sa, hľadať Ho, odvrátiť sa...

Čo by z toho mal? Načo by mu to bolo? A vôbec!

... ja vypočujem z neba, odpustím ich vinu a ich zem uzdravím."

Cez pokánie Boh láme moje srdce. Pokánie mi ukazuje pravú tvár môjho Boha, ktorý "nikomu nenadŕža" (Rim 2, 11), ktorý jediný môže súdiť - mňa samú i mojich blížnych. Nezasvieti síce na cestu, ktorá nikam nevedie... no podrží ma za ruku. A keď to bude možné, ukáže, kam mám vykročiť. Vlastne - rád tam pôjde so mnou. Veľmi rád.

foto: môj kamarát Rudney Novaes z Brazílie(http://comunidadevidanova.com/rudneynovaes/)