Tábor pre deti skončil a bolo treba pripraviť niečo pre tých, ktorí počas neho pomáhali a bez ktorých by tábor nebol...
Na moje šťastie, dobrovoľníci, ktorí prišli do mojej farnosti toto leto sú tvory vynaliezavé, o nápady a túžbu po dobrodružstve nebola núdza. Už pred táborom sme sa dohodli, kam si pôjdeme aktívne oddýchnuť po náročných 14 dňoch s deckami a týždni tvrdej fyzickej práce. Takže si výlet vlastne pripravili sami počnúc nápadom a končiac kuchyňou.
Rafting na Osume a Vjose bola dobrá voľba. Tieto dve rieky na juhu Albánska ponúkajú presne to, čo nesie titulok tohto článku: Stvoriteľ sa vyšantil. Posúďte sami:
![](/documents/414735/7040437/001.JPG/8c842f2b-1024-4661-8558-931dfa96cb96?t=1380556106041)
Kaňon Osumu v dĺžke viac ako 20km a hĺbke takmer 300m ponúka krásu, o ktorej Písmo hovorí: „Oko sa nenasýti hľadením“ (por. Kaz 1,8).
![](/documents/414735/7040437/002.JPG/925874c0-f0ac-418e-9f4e-3ddcf213386f?t=1380556155027)
Niekde širší...
![](/documents/414735/7040437/003.JPG/a50313d8-5c1d-4479-ad69-9e3088d5a090?t=1380556210278)
...a niekde užší. Až tak, že sme raft museli postaviť „na kánt“, aby sme prešli.
![](/documents/414735/7040437/004.JPG/acdac3be-fcb3-4628-8a92-ca151986cd75?t=1380556254193)
Fotili sme my, nejakého profíka sme so sebou nemali. Takže ani tie najkrajšie momentky z nakloneného raftu či dobrých perejí nemáme. O to hlbšie ostávajú v nás. Ako naše tajomstvo z Expedície Juh.
Večer, vlastne v noci, sme ešte prešli do Fieru, kde má misiu slovenská kustódia bratov minoritov.
![](/documents/414735/7040437/005.JPG/19bf344f-ae6e-48d8-95d9-8c543ff1d9cf?t=1380556533409)
Vjosa nebola až tak ďaleko, ale dobre sa nám sedelo na raňajkách, skoro sme aj na obed ostali. Takmer pri hranici s gréckom sme ostali stáť s nemým úžasom.
![](/documents/414735/7040437/006.JPG/0453b92f-8f43-4a61-a344-ff3cc73ab739?t=1380556607262)
Navečer sme okúsili Vjosu (mňamka) a asi po hodinke raftu sme campovali. Takto:
![](/documents/414735/7040437/007.JPG/95df22d5-bd1b-4703-ba82-87a72cac945f?t=1380556656215)
A takto:
![](/documents/414735/7040437/008.JPG/7cc0c7b0-8b2e-4ac7-95f4-7b6519048ae8?t=1380556712551)
Ráno po katolícky...
![](/documents/414735/7040437/009.jpg/eb7268fc-a828-4e16-ac02-45c388465299?t=1380556841144)
Ešte jeden pohľad od Vjosy (asi 350m/m.) k horám, ktoré sa dotýkajú neba (cez 2300m/m.) a na pravé poludnie znovu sadáme do raftu.
![](/documents/414735/7040437/010.JPG/f77f9f45-d870-4d14-9eba-0c912c9d320a?t=1380556845855)
To sme ešte nevedeli, že k autu to bude s prestávkami zdravých 6 hodín a že posledné 2 budú bojom o život. Nie pre divokosť rieky (ja osobne som čakal trošku viac). Práve naopak... pokojný prúd, protivietor a albánske slniečko...
![](/documents/414735/7040437/011.JPG/4aa81f9a-0af7-420c-b0c6-0c1af1d5bb27?t=1380557060883)
... sa podpísali pod krízu na palube. Tá prešla až na brehu. Chvíľku trvalo, kým sme sa pozbierali z radosti pevnej zeme pod nohami. Bonbónikom bola v ten večer praženica. Takú dobrú som v živote nejedol.
Napriek všetkému, a najmä pre to všetko, to stálo za to, rád si to o rok zopakujem zas. Bolo to super. Vďaka Bohu a všetkým zúčastneným.
Viem, že v tomto blogu som veľa toho nenapísal, ale predpokladám, že uznáte, že taká nádhera by sa opisovala veľmi, veľmi ťažko. Stvoriteľ sa vyšantil...
Na záver ešte chuťovka z Osumu:
![](/documents/414735/7040437/012.JPG/336463c2-27c7-4cf8-b8be-7754aeeb21e2?t=1380557268247)