blog - slovensky

« Back

Čas rozhadzovať kamene

Čas rozhadzovať kamene

V to ráno som ani netušil, aký budem biblický. Nie že by som nechcel, ja rád. Pán mal pre mňa nachystané prekvapenie.

Predpoveď počasia nebola najideálnejšia, ale riskol som to. Batoh na chrbát a hybáj na hory. A ak nepoletím, tak si aspoň trošku vyčistím štart, na ktorom som dlho nebol.

Necelých 400m výškového rozdielu som zvládol za pekných 40 minút. Rýchlo mi bolo jasné, že sekerku mi nebude treba, veľa nového na tejto polopúšti nevyrástlo. Ale zato pribudla cesta. Rovno na štart. Wow. Pozeral som na ňu asi v takom nechápavom úžase ako Mojžiš na horiaci krík. Ešte nechápavejšie som pozeral na partiu chlapov, ktorí na konci cesty čosi stavali. Keď sem pôjdem najbližšie, asi si zabezpečím šoféra.

Takže sa tu predsa niečo zmenilo za ten rok. Len vietor nie. Zdal sa mi trochu silnejší ako by som chcel a kúsok bol zľava. Nevadí. Veď bolo len okolo obeda. To sa snáď spraví.

Ak som nechcel len tak blbo sedieť na kopci riskujúc, že zachladnem a prechladnem, musel som sa hýbať. Rozhodol som sa štart predsa len vyčistiť – od kríkov naozaj nebolo treba. Ale zato kameňov... Tých sa našlo požehnane. Počnúc takými celkom slušnými balvanmi a končiac takými, že sa mi do dlane vošli aj tri. Začal som ich odhadzovať. Po chvíli som prestal. Kameňov bolo veľa, príšerne! A okrem toho: nebudem predsa vyzerať pred chlapmi ako blbec!

Potom som si povedal „a čo, idem do toho.“ A začal som tie odhodené kamene počítať. Za necelú hodinu som ich zahodil či odniesol z miesta štartu viac ako 1000 (slovom: tisíc). Na prvý pohľad som nemal pocit, že by sa na tých pár metroch štvorcových niečo zmenilo. A predsa. Objavila sa lúčka. Nič extra; ešte bude treba vyhádzať ďalšie tisícky kameňov, aby bola celkom čistá, ale krídlo sa na nej dá rozbaliť omnoho pohodlnejšie ako predtým.

Tak aj bolo. Veľa som nepolietal, ale možno zmyslom tohto výletu nebolo lietanie, ale rozhadzovanie kameňov. Lebo aj ono má svoj čas. Rovnako, ako mnoho iných drobných vecí, do ktorých sa mi často nechce aspoň z tridsiatich dôvodov. Sú to také kamienky. Keď ich je veľa, vytvoria mozaiku. A keď sa ich veľa, veľa zahodí, ukáže sa lúčka...

Svoj čas má rozhadzovať kamene(Kaz 3,5) Zahodiť denne zo života hoci len jeden sa oplatí. Nie je to málo.

Comments
sign-in-to-add-comment
Nad morom sa rozpútala strašná búrka. Obrovské vlny, vyhadzovali z hlbín malé zvieratká, kôrovce a mäkkýše. Keď búrka prešla a voda ustúpila, ostalo pobrežie zaplavené tisíckami morských hviezdic, ktoré sa zmietali v agónií. Umierali. Prilákalo to veľa ľudí z pobrežia, prišla dokonca TV. Pozeral sa na to aj jeden otec s chlapčekom, ktorý sa na morské hviezdice pozeral očami plné smútku. Všetci stáli a pozerali. Chlapec sa zrazu otcovi vyšmykol z ruky, vyzul sa a utekal na pobrežie. Sklonil a do malých rúčok zobral tri hviezdice a utekal ich zaniesť do mora, potom sa vrátil a pokračoval. Niekto sa ho pýtal:
"Čo to robíš."
"Odnášam ich do mora ináč zahynú"
"Ale veď je ich tu tisíce, nemôžeš zachrániť všetky.To sa stáva, nemôžeš zmeniť veci."
"Ale pre túto hviezdicu som veci zmenil."
Po chvíli sa muž pripojil k chlapcovi a začal nosiť hviezdice do mora, potom sa pridali ďalší a ďalší o pár minút ich tam bolo tisíc a všetci nosili hviezdice do mora.

Na zmenu sveta by stačilo, keby niekto hoci len malý, mal odvahu začať.

Ľudia hádzaním mor. hviezdic do mora ich zachránili.

Ty si odhadzovanim kameňov, zachránil kúsok lúčky.

Zahodiť denne jeden kameň zo života. :-) veľmííí sa mi to ľúúúúbiť :-)
Posted on 10/9/12 10:18 PM.
Dobrá myšlienka! Vďaka! Idem vyhadzovať tie moj kamene, čo mi stoja v ceste!!!
Posted on 10/10/12 8:35 AM.
Aj ja sa pridám. Čím je človek starší, tým má viac kameňov.
Posted on 10/13/12 7:51 PM.
Len síl viac mať viac a vládať tie kamene hádzať...
Posted on 10/13/12 8:19 PM.
juj, to hádam nie. znie to strašidelne
Posted on 10/13/12 8:31 PM in reply to Jozef HORVÁTH.
Vôbec ma to neprekvapilo, že vás to vystrašilo. Ale je to vec poznania - "čím si zrelší, tým viac poznáš seba v pravom svetle".
Posted on 10/13/12 8:34 PM in reply to tomáš kuník.
ach tak emoticon no, je pravda, že to sebapoznanie je občas... zahanbujúce (aby som použil pekné slovo) a že pod každým odhodeným kameňom ich je niekedy ďalších aj 5... ale verím, že to nie je pyramída. niekde to musí mať koniec... ale je to zároveň výzva niečo s tým robiť. zatiaľ mi stačí, aby sa tie kamene samé nevracali na pôvodné miesto...
Posted on 10/13/12 9:09 PM in reply to Anna Václavová.
:-) ale veď nie žlčníkové kamene. :-) :-)
Posted on 10/13/12 9:52 PM in reply to tomáš kuník.
šak poviem hneď, nie? emoticon
Posted on 10/14/12 11:23 AM in reply to žaneta Krížková.
Posted on 10/15/12 6:49 AM in reply to tomáš kuník.
mňa tiež najprv napadli žlčníkové kamene , chichichi

....ale aj tie biele kamienky, na ktorých sú napísané naše mená, aj tie andezitové v kameňolome, kde som 9 mesiacov pracovala,...aj kameň ako závažie, čo neumožňuje vzlietnuť, aj mlynský kameň, aj kameň úrazu, kameň mudrcov, skala vekov, oltárne kamene, kamienok v topánke, drahý kamienok v snúbnom prsteni, kameňné srdce človeka, aj kameň v tvare srdca...kameň an hranici, kameň na mletie obilia, kamienok z mozaiky, náhrobný kameň....
Posted on 10/19/12 1:56 PM.
Dávajte ich na kopu, pošlem tých, čo idú stavať základy a potrebujú veľa kameňa
Posted on 10/19/12 1:58 PM in reply to Mária Künzl.
momentálne by sa zišlo zopár tých zo snubného prsteňa - za výťažok by som možno opravil jednu misíjnu stanicu...
Posted on 10/19/12 7:03 PM in reply to Otília Ferenčíková.
Napadlo mi zase niečo, čo tak urobiť zbierku nepotrebných zlatých šperkov na misie?
Ja som už darovala okrem obrúčky a snúbneho prsteňa všetko moje zlato. A predstavte si, žijem, a nič mi nechýba. Pán je môj pastier , nie zlato...nie peniaze.

v Czestochovej je to tak, že existuje kronika v sakristii, kde pod poradovým číslom obálky do ktorej človek dobrovoľne vloží šperk,a sám zapíše do ktoniky zápis ,aby sa to dalo dodatočne identifikovať. Ak do dvoch rokov nepríde pre svoj dar z nejakých dôvodov ( hádka s manželom a nutnosť doniesť naspäť ním darovaný šperk....) potom, po dvoch rokov od darovania až tú obálku rehoľníci otvoria a dar z nej použijú.alebo na výzdobu rúcha, alebo ako ich Duch Svätý vedie.

netuším , ako je to (legislatívne) ošetrené...
Pútnické miesto je na takúto aktivitu veľmi dobré

V nebi platí iba tá mena, čo si na zemi rozdal....
Posted on 10/20/12 7:43 AM in reply to tomáš kuník.
zbierku šperkov vymyslel už Áron a veru mu to Pán nepožehnal emoticon ale nápad to nie je zlý...
Posted on 10/20/12 6:30 PM in reply to Otília Ferenčíková.
ja som videla vo filme o piovi ako zobral soche Panny Marie nahrdelnik a nausnice a daroval chudobnej vdove. :-) :-) :-) :-) :-) potom ho sice chudaka vykricali ale bolo zlate to gesto.
Posted on 10/20/12 9:38 PM.