Posledný týždeň sa akosi často rozpráva o čakaní. Je aj prečo, veď väčšiu časť nášho života trávime čakaním. Čakať sa dá na všeličo. Tak napríklad:
ČAKÁME na vlak, autobus, električku, metro, trolejbus, taxík,...
ČAKÁME kým zovrie voda na prvú rannú kávu
ČAKÁME v čakárni u lekára
ČAKÁME na skúšku
ČAKÁME na výsledok zo skúšky
ČAKÁME na Ježiška
ČAKÁME na návštevu
ČAKÁME kým zamrzne rybník aby sme sa dosýta vykorčuľovali
ČAKÁME na prvý sneh
ČAKÁME na človeka
ČAKÁME na správnu chvíľu
ČAKÁME na večnosť
...
Takto by sme mohli pokračovať ďalším a ďalším čakaním. Dnes som čakala na rýchlik. Po zaznení "zvučky" železničného rozhlasu celá stanica stíchla. Všetkým sa viditeľne uľavilo, keď sme zistili, že rýchlik bude meškať len 5 minút. V živote to však nebýva vždy také jednoduché. Na niektoré veci len čakáme bez toho aby sme vedeli ako dlho to bude trvať. Čakanie si môžme spríjemniť čítaním, rozhovorom, počúvaním, háčkovaním :D Je dobré tento čas využiť ako prípravu na to čo príde, to, čo čakáme. Napríklad ak čakáme kým zovrie voda na kávu, je dôstojné a správne si nasypať kávu do šálky (poprípade aj cukor). Takto nejako by mal vyzerať advent. Treba sa pripraviť. Seba, svoj dom a hlavne srdce.
Prajem nám aby sme každé čakanie využili ako prípravu. Ako prípravu na niečo, na čo sa čakať a pripravovať oplatí :)