Byť svetlom. V dnešnom svete, je to pomerne problematické. Ťažko v dnešnej uponáhľanej dobe máme čas na seba, nieto ešte pre iných. A predsa. Dá sa to, ba čo viac je to nevyhnutné. Je nevyhnutné byť svetlom, ktoré láka ostatných k pokojnej ceste zmierenia sa s Bohom. Byť svetlom, ktoré ukazuje cestu, tým, ktorí stratili smer alebo sa boja kráčať ďalej sami. Je nevyhnutné byť svetlom, ktoré zároveň i hreje láskou a citom.

Viem, nie vždy sa to dá. Je ťažké niekedy ísť tmavou cestou i pre nás. Je ťažké odolávať pochybnostiam. Je ťažké pomáhať druhým, keď i mi samy nezriedka potrebujeme pomoc.

Ale predsa je tu niekto, kto vždy stojí pri nás. Je našim svetlom, za ktorým ideme. Naša nádej a naša spása. Ježiš.

Ježiš, ktorý plný lásky nás učil, činte, čo činím ja. Je láskou, je priateľom, je súcitom, je nádejou. Je svetlom, ktorého jas sa nám javí bezrozmerný a večný.

Buďme svetlom nášho pána. Nebojme sa kráčať po temných chodníčkoch neznáma. Nebojme sa cez vlastný kríž nevidieť i kríž iných ľudí. Nebojme sa naložiť si na chrbát problémy našich priateľov a blízkych i ľudí, ktorých nepoznáme. Nebojme sa zažať plameň lásky, ktorý v nás ticho tlie. Nechajme ho rozhorieť sa na všetkých.

Buďme svetlom lásky, priatelia.