Náboženská obnova

Náboženstvá, hlavne kresťanské – v lone ktorého sa ateizmus zrodil – musí sa nevera stať popudom k dôkladnému spytovaniu svedomia.  Lebo ateizmus je zväčša kritickou reakciou na pomýlený pojem o Bohu a na protirečenie medzi životom a náboženskosťou veriacich,  na niekdajšie konflikty medzi vierou a vedou, na vojny v mene Božom, na podporu nespravodlivých pomerov zo strany predstaviteľov náboženstva.

Teda ateizmus môže mať pre náboženstvá zavše aj očisťujúcu funkciu.  Mnoho bude v budúcnosti závisieť od toho, či sa im podarí vierohodne dokázať, že náboženstvo a vedecký pokrok, viera v Boha a ľudská sloboda nie sú protikladmi, ale sa navzájom dopĺňajú.

Na druhej strane sa však aj kríza zapríčinená modernými vedami, svetonázormi a sociálnymi spoločenskými prúdmi musí stať pre súčasných ateistov otázkou svedomia.  Často totiž protestovali proti časovým podmieneným a dnes už prekonaným náboženským formám, ako i proti zneužívaniu náboženstva, nie však proti výstrelkom „vedy“, „neomylných svetonázorov“ a pod. Nezneužili a nezneužívajú sa hrôzostrašným spôsobom? Boli schopné dostačujúco zodpovedať otázku zmyslu na spoločenskej úrovni?  Uvedomili si skutočnosť,  že každé riešenie skončí zmätkom, ak sa nevloží do širšej súvislosti – ktorú môže poskytnúť iba náboženstvo?  Jestvuje azda realistická alternatíva?

V mnohých krajinách možno dnes pozorovať prebudenie záujmu o náboženstvo. A kde ho niet, tam si ľudia vytvárajú náboženstvá náhradné. Náboženstvo teda nemožno pokladať za odsúdené na zánik. Človek bude vždy v ňom hľadať odpoveď na neriešiteľný otáznik, ktorým je sám sebe.  Jeho odpoveď by sa  preto nemala  zmiesť zo stola. Ešte stále nás núti uvažovať. Po prechode očisťujúcim ohňom ateizmu by sa v súčasnej kríze mohlo stať tým „jedine potrebným“ a zažehnať biedu ľudstva.

Kaz 1,14-15   Videl som všetko, čo sa deje pod slnkom, - ale to všetko je márnosť a honba za vetrom!  Krivé sa nedá urobiť rovným a čoho niet, to nemožno počítať.

1Kr 3, 12 urobím ti podľa žiadosti: Hľa, dám ti srdce múdre a chápavé, takže tebe podobného nebolo pred tebou a takého, ako si ty, nebude ani po tebe.

1Kr 5,9-10  Boh uštedril Šalamúnovi múdrosť a rozvahu vo veľmi veľkej miere, aj šírku srdca, ako je piesku na morskom brehu. Šalamúnova múdrosť bola väčšia ako múdrosť všetkých synov Východu a všetka múdrosť Egypta.

Podľa knihy:  A. H. Mateje:  „Viem, komu som uveril“

Spracovala: Anna Václavová