Blogy

Jozef Krišanda - Beda nám pastierom

Beda nám pastierom !

Pastier - dnes málo, ale niekedy veľmi významné povolanie v knihách Starého zákona. Také významné ,že pastieri sa nenazývali len tí, ktorí si vykračovali pomedzi ovce ,ale aj kňazi , proroci a panovníci : jednoducho tí, ktorí niesli zodpovednosť za ľud. Ľud to nie je zisk prinášajúci organizmus , ale sú to tí ,ktorí sa v dennom kolotoči života nemajú možnosť niekedy zorientovať a preto je vystavený určitému ohrozeniu. Faktom však zostáva ,že na chyby pastierov doplácajú aj ľudia ,ktorí sú im zverení .Takto to bolo aj v prípade kráľa Dávida.Po sčítaní ľudu videl ,ako mu národ zomiera na následky morovej epidémie .V tejto bolestnej situácii zvolal :,,Hľa, ja som zhrešil , ja som spáchal zlo! Ale tieto ovečky , čože urobili? Nech je tvoja ruka proti mne a proti domu môjho otca !“(2 Sam 24 ,17) . Napriek tomu ,že Dávid ako veľký človek zanechával aj veľké tiene ,voči svojim podriadeným sa v tomto prípade zachoval veľmi šľachetne .Kto vníma životy pravých prorokov v knihách Starého zákona , uvedomí si , že ich život sa vždy spájal s aktuálnym životom v spoločnosti .Píšem to preto lebo niekto si predstavuje kňaza ako bucľatý a po názorovej stránke flexibilný výtvor prírody , ktorý bude zasypávať životom utrápených veriacich abstraktnými frázami odtrhnutými od životnej reality .V prípade ,ak sa dotkne spoločenských problémov ,dostane sa mu výčitky ,že sa mieša do politiky. Vytýka sa mu ,že nehlása Božie slovo .Pričom pod pojmom Božie slovo si niekto predstavuje krásne reči odtrhnuté od reality ,alebo propagáciu privátnych zjavení bývalých štátnych zamestnancov ,ktorí si takto potrebujú ošetriť svoju nezdravú minulosť. Je samozrejmé, že v dnešnej dobe sú televízia a rozhlas plné konfrontácie a jednoduchých ľudí to unavuje .Ak počujú niečo podobné z kazateľnice ,alebo nebodaj propagáciu tej- ktorej politickej strany ,nemusia sa vždy dobre cítiť ani v priestoroch kostola. Propagácia niektorej politickej strany v kostole môže vzbudzovať nevôľu a v prípade jej zlyhania či už na celospoločenskej, alebo regionálnej úrovni môže vzbudzovať opodstatnenú nedôveru voči Cirkvi. Spoločenské problémy však nemožno obchádzať. Ináč by pastieri neboli pastiermi ,ale kolmi v deravej ohrade ,ktoré sa bez záujmu prizerajú tomu ,čo sa robí v košiari. Či sa Cirkvi nevyčíta ,že sa v niektorých dejinných obdobiach nepostavila výraznejšie proti totalitárnym ideológiám, ako bol napr. fašizmus? Ľudia musia v kostole cítiť, že Cirkev pozná ich problémy a že stojí na ich strane. Nie je dobré v kostole ohovárať konkrétnych politikov, pretože to masochisticky zaľúbeným ľuďom nepomôže. Oni sa spravidla preberú až vtedy, keď bude veľmi neskoro. Nie každý si rád vypočuje pravdu aj keď je podaná kultúrne a bez ponižovania. S týmto problémom zápasil aj prorok Izaiáš: Lebo je to národ odbojný, lživí synovia, synovia ,čo nechcú počuť náuku Pánovu ,čo vravia vidiacim: „Neviďte!“ a prorokom: „Neprorokujte nám pravdu ,hovorte príjemno ,prorokujte klamstvá ,odbočte z cesty odchýľte sa z chodníka ,odstráňte nám spred tváre Svätého Izraelovho !“ Pozri Iz 30 ,9-11.

Bolo by naivné očakávať, že sa všetko zmení ,akoby zaštrnganím čarovného kľúčika na Námestí SNP v Bratislave. Z “ Egypta“ sme sa pohli a čaká nás obdobie putovania púšťou. A ak by sme sa aj vrátili späť do“ Egypta “,treba si povedať triezvo a reálne s básnikom Jánom Bottom: „Oj srdce nežiali. My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali !“ Jednoducho, na slobodu sme nedozreli ,pretože sa v nej vďaka nám niektoré dravé typy až veľmi dobre zorientovali. Ľudia majú takých politikov ,akých si zaslúžia .Niekedy môžu byť panovníci trestom za hriechy ľudí .Aj o tom sa zmieňuje prorok Izaiáš :,,Chlapcov im dám za kniežatá a samopaš zavládne nad nimi. Ľudia sa budú vzájomne trýzniť , každý svojho priateľa ,chlapec sa vrhne na starca a podliak na vznešeného “ Iz 3 ,4-5 .

Útlak začína niekedy veľmi nebadane. Ide pekne od chrbta, takže si to lichôtkami zasypaný človek ani poriadne neuvedomí. Začína pätolízačstvom.

Druhé štádium zo slušnosti nekomentujem. Pokračuje chrbtolezectvom a končí skákaním po hlave čiže diktatúrou. Veľmi často sa v dejinách uplatnila pravda ,že ľúbivé reči nebývajú pravdivé. Izaiáš opäť píše: „Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia a cestu , ktorou kráčaš, ničia !“ Iz 4,12b .Cirkev má čo hovoriť do morálky vo vládnych kruhoch, lebo: "Revúci lev a medveď túlavý je nad úbohým ľudom bezbožný panovník .“ Prísl.28 ,15 Ako vidno ,neoplatí sa veľmi tvrdo dožadovať Božieho slova. Sväté písmo je plné zlatomrežových výrazov .Ja to však robím preto ,aby som sa zastal svojich spolubratov v kňazskej a diakonskej službe ,ktorým sa ušlo mnoho výčitiek ,že nehlásajú Božie slovo ,pretože sa dotkli spoločenských problémov .Nechcel som v týchto riadkoch nikomu ublížiť. Ak sa niekto bude cítiť dotknutý ,ja mu už zato nemôžem .Situáciu v spoločnosti vnímam skôr globálne. Viac ako členstvo v strane si všímam vzdelanostnú úroveň prejavu ,kultúru vedenia dialógu a používanie vulgarizmov vo verejných prejavoch .Neodvažujem sa hodnotiť politikov do detailu ,pretože nepoznám ich súkromný život a nie som ani psychopatológ. Len mi nie je jedno, že ľudia okolo mňa trpia na základe pozitívnych makroekonomických ukazovateľov v mikrokozme vyvolených .Nechcem patriť medzi nemých psov ,ktoré pranieruje prorok Izaiáš :,,Všetky poľné zvieratá ,poďte žrať, aj všetky lesné zvieratá ! Jeho strážcovia sú všetci slepí, nevedia nič ; všetci sú nemí psi ,nevládzu brechať: blúznia ,ležia ,radi si pospia. A sú to psi chamtiví ,nepoznajú sýtosti .A to sú pastieri ,čo nevedia chápať . Každý ide svojou cestou ,každý za svojim ziskom, až do posledného .“ Iz 56 ,9-11 . Samozrejme ,že sa oprávnene apeluje na lásku a porozumenie ,ktoré majú takisto miesto vo Sv. Písme .Láska to je aj zodpovednosť za iných a nie tolerancia zla. Ježiš odpustil kajúcemu lotrovi a nie tomu, ktorý sa mu vysmieval.

Spoločnosť je ako organizmus .Jedna z chorôb ,ktorá rozkladá organizmus a veľmi zákerne ,je rakovina. Spôsobujú ju bunky -egoistky. Rýchlo sa množia a požierajú zdravé bunky. Spôsob ozdravenia spoločnosti vidím v ozdravení jednotlivcov -buniek .Ak my kresťania nebudeme zodpovedne žiť svoj kresťanský život ,potom sa nečudujme ,že po nás šliapu ako po vyhodenej soli .Pre nás nesmie byť lož jedným zo spôsobov komunikácie .Pravdu máme hodnotiť podľa sily argumentu a nie podľa sily hluku a množstva slov .Hluk dokáže urobiť aj krava Malina ,keď spozoruje našu prítomnosť a hromadu slov prehodia aj podnapití chlapi v krčme .

Kresťan nemôže byť nábožným zločincom, pretože potom právom píše prorok Micheáš: "Nábožný vymizol z krajiny a priameho niet medzi ľuďmi ... a ... Najlepší z nich je ako tŕň ,priamy ako bodliak ...“ Mich 7 ,2a . 4a .

Tu je namieste zodpovedný prístup k sebe a k svojim spoluobčanom ,v každej profesii ,na každom poste a platí to aj pre nás kňazov .Ak si neuvedomíme ,že hriech je pre nás najväčší nepriateľ ,tak nám Pán Boh môže adresovať iba tieto slová ústami proroka Jeremiáša: "Čo kričíš pre svoj úraz? – Tvoja bolesť je nezhojiteľná : pre množstvo tvojich hriechov, silu tvojich zločinov som ti to urobil .“ Jer 30 ,15 . Len pouvažujme ,ako vyzerá naša modlitba ,naše pôsty koľko času zabijeme pred televízorom bez toho ,aby sme si uvedomili ,že niekto blízko nás potrebuje pomoc Ak dokážeme málo obetovať pre náš náboženský život, potom sa nečudujme ,že zlo s nami zametá . Predovšetkým sa nedajme znechutiť agresívnosťou zla .Lebo ak si zlo medzi nami dobre ustelie ,tak potom bude možné aplikovať výrok Adolfa Hitlera ,ktorý vyhlásil pred napadnutím Poľska: „Víťaza sa nikto nebude pýtať, kto mal pravdu. “Tak ani my po čase nebudeme vedieť, čo je pravda a čo je lož .Ak budeme hlásať pravdu, vtedy nečakajme tie najlepšie reakcie od ľudí .

Kňaz nie je reklama na Nurofén: tzn., že upokojuje v každej situácii, ale niekedy aj vyrušuje. Ak sa vám zdajú citáty z Písma veľmi tvrdé , na vine sú : autor Knihy prísloví a proroci Izaiáš, Jeremiáš a Micheáš. Pre prípad, aby niekto netúžil po potupnej exhumácii dotyčných ,uvádzam pre nezainteresovaných , že tieto osobnosti žili v období pred Kristom v dobe Starého zákona. Cítil som potrebu ,podeliť sa so svojimi názormi a som si vedomý toho ,že ak my kňazi budeme mlčať, kamene budú kričať a žiaľ budú medzi ne patriť aj náhrobné kamene.

Teraz pozerám, čo som to napísal. Neviem, či som pesimista, alebo realista. Rád by som bol to prvé: kvôli ľuďom.