Keď som ako malá školáčka chodila ešte v Čechách na českobratrské náboženstvo, pamätám, že som od pána pastora dostala ako prvý obrázok za odmenu citát: " Bůh se pyšným protiví, ale pokorným dáva milost", Jak 4,6.ozdobený kvetinkami. Mám ho dodnes. Krásnym príkladom na to je už starozákonná kniha Tobiáš, ktorá v hebrejskom a protestantskom kánone chýba. Nádherný príbeh, ktorý zaujme aj po literárnej stránke a nie to ešte obsahom.....

V starších Bibliách by sme našli pomenovanie otca i syna v príbeho rovnaké- Tobiáš. Novšie vydania rozlišujú, otec je Tobi, Tobiáš je syn.

Tobiho odvliekli s rodinou po páde Samárie do Ninive. Ale už doma, keď došlo k odpadu jeho súkmeňovcov od pravého Boha, tento muž vyznáva, že sa nikdy neklaňal zlatému teľaťu ani iným modlám a nehľadiac na iných, on dodržiaval zákon a chodieval i každý rok do Jeruzalema obetovať pravému Bohu Izraela nielen povinné desiatky, ale aj prvotiny. Keď sa ocitol vo vyhnanstve, i tam si zachoval pravú vieru na rozdiel od mnohých spoluzajatcov. Venoval sa charitatívnej činnosti a tým, že pochovával mŕtvych, veľa riskoval. Dokonca život. Spočiatku pod vplyvom príbuzného získal význačné postavenie v blízkosti kráľa,no neskôr mu všetok majetok skonfiškovali a ostala mu iba manželka a syn. Po čase sa opäť dostal do priaznivej situácie, ale Pán, Boh ho vystavil skúške. Hoci konal opäť dobré skutky a pochovával svojich bratov, oslepol. Do oka mu padol vtáčí trus....tak ako v mnohých prípadoch, keď niekoho postihne nešťastie, aj jemu sa blízki vysmievali . Keď podozrieval manželku, že berie nespravodlivý úplatok, ešte i ona mu odvrkla, čo má z toho, že je spravodlivý a konal skutky milosrdenstva.

Tobi sa zarmútil, ale nestratil hlavu. Modlil sa, priznáva svoje hriechy a možný trest. A neochvejný v láske poučuje svojho syna Tobiáša:

"Uctievaj rodičov, živých i mŕtvychmysli na Boha, nedávaj nikdy súhlas k zlu, poslúchaj Pána! Dávaj almuťžnu, neodvracaj tvár od chudobného.Ak si bohatý, dávaj veľa...buď čistý, buď skromný, plať dobre svojho sluhu...nerob nikdy, čo by si sám nemal rád, aby tebe robili druhí a dobroreč Bohu v každom čase." ( 4.kapitola)

°°°°°°°°°°

Som rodičom? Potom musia tieto texty evokovať vo mne spytovanie svedomia.

Dávam svojim deťom dobrý príklad napriek tomu, že sa pohybujú v prostredí, kde už takmer nič nie je sväté?

Dokážem ich povzbudiť i vtedy, ak ma Pán skúša a okolie má dojem, že zo svojej vernosti nemám nič?

Dokážem  hodnoty, ktoré Tobi uznáva, napriek toľkému tlaku zo všetkých strán obhájiť ? Pred sebou i pred inými?

Pamätám na to, že slovami sa mi dnes veľmi nebude dariť vychovávať, ak si za nimi nestojím aj skutkami?

Pápež Pavol VI. často zdôrazňoval: dnešný svet nepotrebuje učiteľov, ale svedkov.