Boh - Prameň živej vody.

Homília svätého kňaza Hieronyma
na štyridsiaty druhý žalm novokrstencom

     „Ako jeleň dychtí za vodou z prameňa, tak moja duša, Bože, túži za tebou.“ A ako dychtia tamtie jelene za vodou z prameňa, tak naše jelene, tie, čo vyšli z Egypta a zo sveta a zahubili vo svojich vodách faraóna a v krste zničili celé jeho vojsko, po zabití diabla dychtia po prameňoch Cirkvi, po Otcovi i Synovi i Duchu Svätom.
     O Otcovi sa píše u Jeremiáša, že je prameňom: „Opustili mňa, prameň živej vody, a vykopali si rozpraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.“ O Synovi čítame na inom mieste: „Opustili prameň múdrosti.“ A potom o Duchu Svätom: „Kto sa napije z vody, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života,“ a evanjelista hneď vysvetľuje, že to Spasiteľ hovoril o Duchu Svätom. Tým sa najjasnejšie potvrdzuje, že tri pramene Cirkvi, to je tajomstvo Trojice.
     Po nich dychtí duša veriaceho, po nich dychtí duša pokrsteného a hovorí: „Po Bohu žízni moja duša, po živom prameni.“ Lebo nechcela len slabo vidieť Boha, ale dychtila úplne zanietene a žíznila ohnivo. Kým nedosiahli krst, hovorili si navzájom: „Kedyže už prídem k nemu a uzriem Božiu tvár?“ A tu sa im splnilo, o čo prosili: prišli a postavili sa pred Božiu tvár, zjavili sa pred oltárom a pred tajomstvom Spasiteľa.
     Keď boli pripustení ku Kristovmu telu a znovuzrodili sa v prameni života, plní dôvery hovoria: „Putovať budem ku vznešenému stánku až do domu Božieho.“ Božím domom je Cirkev, ona je vznešený stánok, lebo v nej prebýva „radostné plesanie, pieseň ďakovná a vrava tých, čo hodujú“.
     Povedzte teda, vy, čo ste si teraz obliekli Krista a idete za nami ako rybky na udicu a Božím slovom ste boli vytiahnutí z hlbín tohto sveta: V nás sa premenila prirodzenosť vecí. Ryby, ktoré vyťahujú z mora, zahynú. Ale nás apoštoli vytiahli z mora tohto sveta a ulovili preto, aby sme z mŕtvych ožili. Kým sme boli vo svete, naše oči boli v hlbinách a žili sme v bahne. Keď sme boli vytiahnutí z vĺn, začali sme vidieť slnko, začali sme hľadieť do pravého svetla a zmätení nesmiernou radosťou hovoríme svojej duši: „Dúfaj v Pána, lebo ho budem velebiť, moju spásu a môjho Boha.“

+

Z liturgických čítaní na 4. júl 2013 http://www.breviar.sk/default.htm