Anjeli sú duchovné bytosti a preto zápas s anjelom môže vyvolať u veriaceho zmätok a u neveriaceho úškľabok...."Hm, rozprávka ..." Existujú aj preklady- a katolícke- kde sa spomína zápas s neznámym mužom, ba dokonca so samotným Bohom....

Jakub sa po dlhodobom "nadsluhovaní" u svojho príbuzného , ktorý ho, dnešnou rečou, vykorisťoval ; rozhoduje odísť. Domov, do kraja,kde sa narodil a vyrástol. Je tu však prekážka. Bratov hnev a možná pomsta, ba i so zbraňou, ktorú nemusí vyhrať....

Berie si, čo mu patrí- manželky, služobníctvo, dobytok, majetok a ide za svojim cieľom- domov. Na jednej strane je tu oprávnený strach, na druhej už zakúsil, že Boh je vo svojich prísľuboch VŽDY verný. 

Nebudeme polemizovať o podobe súpera. Jedno je isté: zápas tu bol. Vykĺbený bederný kĺb mohol byť pozostatok staršieho úrazu, nemôže našľapovať na nohu a preto sa Jakub súpera mocne drží. Slová :"Pusť ma" ...akoby naznačovali, že Jakub zápas vyhral. Vysvetľuje sa, že preto Izraelci neskôr podľa Mojžišovho zákona nekonzumovali mäso z okolia bederného kĺbu.

Ale špekulácie nám nepomôžu, v reči starých východných národov je veľa symboliky.

Sú tu dôležitejšie veci

.1. Jakub poznáva, že má do činenia s nadprirodzenom a preto prosí najprv o požehnanie. Nemal ho dosť? Požehnania veru nikdy nie je dosť a tu máme prvý význam scény: o požehnanie treba stále prosiť.

A Jakub to požehnanie dostáva, ale

2.dostáva i nové meno. Už vieme, kedy človek v  Písme dostáva nové meno-keď dostáva novú úlohu od Pána.

Jeho meno je teraz  Izrael-

meno sa ako pomenovanie národa zachovalo dodnes, no preklad znamená: bojovník s Bohom, alebo zrozumiteľneujšie   Boží bojovník. 

Nie bojovník proti Bohu, ako by si to vykladali ateisti, ale bojovník za Božie záujmy. K tomuto patrí potom všeobecné pomenovanie "vyvolený národ", národ, ktorý mal zjaviť Boha ostatným ľuďom na zemi. 

3. Izrael- Jakub zažije napokon pri stretnutí sa s obávaným bratom happy- end. Možno ako dôsledok modlitieb. Žiaľ- Izrael- národ neprijal vyvolenie v podobe prijatia Ježiša za svojho Pána a Spasiteľa.

Čo to hovorí nám?

Staňme sa a buďme Božími bojovníkmi tak, že budeme neustále , či v chvíľach pohody alebo zápasov prosiť o požehnanie Toho, ktorý nesklame. Zápasme za seba, za zverených ľudí i za tých, čo ešte nepoznajú Boha, v modlitbách a čestných slovách a skutkoch tam, kde sme poslaní. Buďme novým Izraelom v mene nášho Pána Ježiša Krista. I v súčasnom svete, kde je toľko zápasov dobra so zlom, je na to toľko príležitostí!

Poznámka: Medzi čítaniami zo Starého Zákona sú dosť veľké pauzy a  tak, ako sú tu podávané,- podľa liturgických čítaní- nie vždy ukážu súvis. Skúsme si nájsť čas aj na tie "medzery". Pri našich začiatkoch v biblických krúžkoch neraz zaznelo, načo nám, kresťanom poznať Starý Zákon. Preto, lebo je bránou k Novému. Lebo ho cituje Pán Ježiš ústami svätopiscov,lebo pomocou neho vysvetľuje apoštol Pavol i ostatní svoje listy, lebo takto pochopíme, ako sa spĺňajú starozákonné príbehy proroctvá v Novom Zákone a tvoria ucelené Božie zjavenie. Vravieva sa tiež- a to aj o Jánovom evanjeliu alebo spomínaných listoch- to je priťažké. Ale autor Božieho zjavenia- Boh sám- ho nedal teológom,ale všetkému Božiemu ľudu. K tomu nás nabáda Druhý Vatikánsky koncil a práve trvajúci Rok viery.