Svetové dni mládeže (SDM) v Krakove boli aj pre našich otcov - biskupov - silným stretnutím. Celosvetové podujatie si nenechalo ujsť vyše štyritisíc Slovákov. Spolu s nimi do Poľska putovali aj kňazi, rehoľníci, dobrovoľníci, a tiež otcovia biskupi, ktorých prítomnosť bola pre mladých obzvlášť vzácna. O svojom prežívaní SDM nám porozprávali arcibiskupi Stanislav Zvolenský a Bernard Bober a biskup Jozef Haľko.
Tešili ste sa na celosvetové stretnutie mladých?
Stanislav Zvolenský: Na SDM som sa tešil, lebo som vedel, že ideme na stretnutie ľudí, ktorí v Ježišovi nachádzajú svoj vzor a želal som si, aby som mohol byť na takom stretnutí prítomný.
Bernard Bober: Na SDM som sa tešil, predovšetkým od chvíle nášho arcidiecézneho stretnutia po Veľkej noci, ktoré bolo zamerané práve na tieto SDM v Krakove. Vtedy boli medzi nami i zástupcovia z diecézy Siedlce, odovzdali nám pozdrav od svojho biskupa a prejavili radosť, že môžeme pobudnúť celý týždeň v ich diecéze. Spolu s kňazmi z Arcidiecézneho centra mládeže sme postupne informovali a pomáhali pri registrácii účastníkov.
Mali ste tam aj svoju konkrétnu úlohu?
Stanislav Zvolenský: V programe, ktorý bol pripravený na našich účastníkov SDM zo Slovenska, som mal za úlohu byť hlavným celebrantom jednej svätej omše a pri nej sa aj prihovoriť mladým ľuďom o tom, ako nás Boh priťahuje svojou milosrdnou láskou.
Bernard Bober: Na záver katechéz, ktoré boli v mestečku Skawina, som predsedal záverečnej sv. omši.
Jozef Haľko: Mojou konkrétnou úlohou bola posledná katechéza pre mladých.
Bolo možné porozprávať sa s mladými pútnikmi aj spontánne mimo programu?
Stanislav Zvolenský: Tým, že sme viacerí biskupi boli s našimi mladými každý deň v kontakte, vytvorili sa vždy príležitosti na rozhovory jednotlivo alebo v menších skupinkách.
Bernard Bober: Áno, mali svoje zážitky a oceňovali predovšetkým pohostinnosť a blízkosť Poliakov, zrejme aj preto, že medzi nimi nebola veľká jazyková bariéra. Na tvárach mladých bolo vidieť úsmev a radosť z nastávajúceho stretnutia so Sv. Otcom.
Jozef Haľko: Samozrejme, a to aj bolo zmyslom našej prítomnosti, počúvať a hovoriť.
Ako dlho ste boli na tomto stretnutí?
Stanislav Zvolenský: Prišli sme do Skawiny s mladými z Bratislavskej arcidiecézy 25. júla večer a vrátili sme sa na Slovensko po svätej omši so Svätým Otcom Františkom 31. júla.
Bernard Bober: Bol som tam tri dni. Od piatku do nedele.
Jozef Haľko: Od začiatku do konca.
Čo Vám dali SDM?
Stanislav Zvolenský: Priniesli mi veľa duchovných podnetov, istým spôsobom mi tie dni pripomínali duchovné cvičenia, lebo každý deň sme sa zúčastňovali na duchovnom programe s mladými. Mám aj veľmi cennú skúsenosť z rozhovorov s mladými, uvedomil som si, ako Boh pôsobí v ich životoch a mohol som pozorovať, ako sú dotknutí vo svojom srdci Božím slovom.
Bernard Bober: Znovu som v sebe oživil presvedčenie, že Cirkev je schopná života a má budúcnosť.
Jozef Haľko: Radosť z mladých ľudí, ktorí sú takí otvorení, spontánni a hľadajú úprimne zmysel svojho života.
Čo pre Vás znamená Božie milosrdenstvo? Cítili ste ho aj v Krakove?
Stanislav Zvolenský: Krakov je mestom Božieho milosrdenstva, tam asi ani nie je možné necítiť Božie milosrdenstvo. Veľký priestor, na ktorom sa konali hlavné stretnutia so Svätým Otcom, nesie meno Campus misericordiae, čiže Pole milosrdenstva. Krakov je mestom svätého Jána Pavla II. a svätej Faustiny Kowalskej. Pre mňa je Božie milosrdenstvo skutočnosťou, z ktorej žijem, lebo odpustenie zo strany milosrdeného Boha je zdrojom duchovného života pre každého z nás.
Bernard Bober: V Krakove som Božie milosrdenstvo pocítil už viackrát pri rôznych púťach, ale teraz malo príchuť nefalšovanej radosti z toho, že Boh je dobrý.
Jozef Haľko: Milosrdenstvo je Božou odozvou a ponukou voči našej potrebe sa obrátiť a obracať každý deň.
Čo bolo pre vás najsilnejším zážitkom?
Stanislav Zvolenský: Krásnych zážitkov máme všetci veľa, najsilnejším pre mňa bolo, keď som mohol byť v miliónovom zhromaždení mladých ľudí z celého sveta a modliť sa, sláviť svätú omšu. Je to veľký dar, že som to mohol zažiť osobne.
Bernard Bober: Ako vždy medzi mládežou – spontánnosť, veselosť a vysoká koncentrácia nadšenia.
Jozef Haľko: Celé to bolo jeden veľký ucelený zážitok.
Potešil Vás počet mladých zo Slovenska, ktorí prijali pozvanie pápeža Františka?
Stanislav Zvolenský: Tešil som sa z prítomnosti každého z mladých pútnikov, ktorí prišli na SDM do Krakova, aj ich počet bol povzbudivý, silným zážitkom boli stretnutia a sväté omše v mestskom parku v Skawine.
Bernard Bober: Počet mladých z našej vlasti ma potešil. Napriek udalostiam vo svete a napriek rôznym obavám, sa podarilo dať dokopy úctyhodný počet mladých.
Jozef Haľko: Veľmi. Ale stále myslím aj na tých, ktorí o Ježišovi ešte nepočuli. Ako ich dosiahnuť?
Stretli ste sa počas SDM aj osobne so Svätým Otcom?
Stanislav Zvolenský: Na osobný pozdrav, podanie ruky so Svätým Otcom Františkom som nemal príležitosť, ale vnímal som intenzívne jeho prítomnosť, jeho príhovory a v tomto zmysle to bolo tiež osobné stretnutie s ním.
Bernard Bober: Osobne nebolo možné sa stretnúť.
Jozef Haľko: Osobne nie, ale sme koncelebrovali.
Aký máte vzťah k mladým ľuďom?
Stanislav Zvolenský: Pokladám ich za dar pre Cirkev, pre spoločnosť, v ktorej žijeme, aj pre mňa osobne, sú stelesnením nádeje pre budúcnosť.
Bernard Bober: Mladých mám rád a chcem im rozumieť. Aj preto, že mladí sú budúcnosťou Cirkvi, snažím sa venovať im patričnú pozornosť a podporovať podobné akcie či stretnutia.
Jozef Haľko: V mnohom im, myslím, veľmi dobre rozumiem, lebo spomínam, keď som bol ja v ich veku.
Komunikačný tím SDM / Vladimíra Legíňová
