Relikvie Dona Bosca sa vo štvrtok 11.4.2013 previezli z Ukrajiny na Slovensko a hneď v sobotu sme ho mali aj my, Sabinovčania, na dosah. Toľko radosti prišlo s jeho príchodom! Po dlhom putovaní po rôznych krajinách sveta sme si mohli uctiť jeho relikviu a skoro osobne sa s ním stretnúť. Odovzdať mu všetko, s čím sme za ním prišli. Hlavnou myšlienkou bola modlitba za dar povolania a za nový zápal pre jeho prežívanie v spoločenstve celej saleziánskej rodiny. Boli to naozaj silné chvíle, pretože on dokáže robiť zázraky aj dnes. Aj to vybojovanie nášho projektu opravy strediska, ktorý už realizujeme bol určte tiež jeden z nich. Aj tam sa v sobotu pracovalo a Don Bosco, aj keď ležal v urne, pracoval tam s našimi chlapcami J a oni si to dúfajme tiež uvedomovali, ako sa stará a upevňuje svoje dielo. Presne tak, ako povedal otec Provinciál saleziánov Slovenska Karol Maník: „V relikviách dona Bosca nevidíme len telesné ostatky, ale vidíme myšlienku Jána Bosca, jeho dielo, ktoré vytvoril, založil pre dobro mládeže. Relikviou je časť pravej ruky dona Bosca. Má to pre nás obrovský význam, tá ruka, ktorá žehnala, ktorá pracovala, ktorá sa dotýkala, ktorá požehnávala, tá prišla k nám. To požehnanie cez tú ruku prichádza k nám v obraznom slova zmysle."

Ráno bolo plné jasotu, výkrikov, radosti, šťastia a smiechu. Decká si tiež prišli na svoje pri hrách, bláznovstvách, bolo cítiť takú atmosféru správneho oratória. Večer sme spoločne ako saleziánska rodina zo Sabinova putovali na pripravený program svedectiev, sv. omše a na modlitbové bdenie. Každý mohol v tichej modlitbe ďakovať, prosiť, vyžalovať sa alebo sa s Donom Boscom len tak priateľsky pozhovárať a načúvať. On zomrel. Ale vieme, že naďalej žije v tých, ktorí pokračujú v tom, čo on začal. Pri každej chvíli tam bolo vidieť tú jeho láskavosť, pocítiť radosť, a pokoj, ktorý rozdával. Aj keď relikviou bola len ruka, celá jeho postava žiarila svätosťou, jednoduchosťou a tvár pokorou a veselosťou. Niet pochýb, že v ten deň sa tam niekde medzi nami prechádzal a žehnal nám. Nemohli sme sa ho fyzicky dotknúť, možno len pohladiť presklenú urnu, no on sa dotýkal našich sŕdc, hladil dušu a prihováral sa. A podľa mňa sa určite tešil, keď videl, koľko ľudí ho prišlo pozrieť.

Svätý Don Bosco, oroduj za nás!