Nie vždy sa nám dá ďakovať. Veľakrát však prídeme na to, že sme aj mohli a neurobili sme to.

S tým sa chcem dnes s vami podeliť.

Nie je tu výčitka, nie je tu nič iné, len On a ja. Je tu moja ľútosť pre neďakovanie. Ste tu aj vy, moji darcovia a obdarúvaní. Bez vás nie som. Sme len jeden cez druého... Sme obdarúvaní jeden cez druhého, tak to chcel On. Vždy je tu Boh, Boh s nami, my v ňom. Je tu viera v Božiu lásku a dobrotu, je tu dôvera v jeho nekonečné milosrdenstvo, ktoré nás objíma a nedovolí nám odísť bez vďaky. Boh mňa aj vás stále znova obdarúva darmi, a ten najväčší z darov je jeho prítomnosť. A sú tu tí, čo nevidia. je ich veľa, ale nás je viac... Máme oči, srdce a ducha, máme telo a máme dary, aby sme iným podali obraz o Bohu.

Netuším, koľké dary mi Boh dal počas môjho úžasného života. Nedajú sa spočítať, je ich toľko...Sú poukladané niekde na "poličke" mojich všedných aj neobyčajných dní, kedy som neďakovala. Uvedomujem si, že som milión krát neďakovala... Nie preto, že by som sa radila do zástupu "nevďačných", hoci sa tam spokojne môžem postaviť. Aj keď som často hovorila slovko ďakujem..., zo srdca a úprimne, mojim milým, hlavne v rodine, ktorí ma obdarili svojimi darčekmi, a vyjadrili mi ich náklonnosť a priazeň. Aj tak som nikdy nevystihla podstatu ďaovania... Nie je v slovách...Nie len to, mnohé, premnohé darčeky som vôbec nevnímala, neregistrovala a nevidela! A viac, než to - môj život vďačnosť neukazoval... Bol tak chudobný a šedý bez toho ďakovania!

Teraz ďakujem stále, kedykoľvek ma napadne niektorý z tých mnohých darov. Ak nenapadá, nevadí, vždy ako prvé ďakujem Bohu za neho! Ďakujem, že je! Ďakujem za jeho lásku, ktorá má milión podôb a druhov a nikdy sa nezunuje! Ďakujem za ľudí, najkrajší a najdrahší dar Boha. On mi odhaľuje ich krásu, ktorú som nevidela mojimi zasnenými očami. Viac, než to, cez ľudí mi odhaľuje mňa a sám seba! Sú to nádherné objavy lásky a krásy Boha, je tu nádhera jeho daru v ľuďoch a vo mne... Boh mi ukazuje spôsob a smer, ako tie dary uvidieť a ako ich dávať iným. Som zvedavá! Teším sa na tieto objavy! Každý deň mám znova príležitosť objaviť ich a rozdávať! nesmierne sa na to teším! Neviem sa dočkať tých úžasných objavov! Nebudú iba krásne. K životu patria tie obyčajné tak, ako tie vzácne. Boh všetko múdro urobil, a On vie, že inak by sme nemohli uvidieť. Tak sa teším aj na tie obyčajné aj na škaredé káčatká a žabích princov, ktorí sa po správnom pohľade menia na krásne stvorenia. Teším sa na zvláštne, začmudené "kamene", tých je veľmi veľa, a v nich mi odhaľuje nádherné diamanty. Aj ja som jeden z nich!

Ďakujem Bohu za dar môjho života! Až  teraz vidím tú krásu...aj keď nie úplne! Ďakujem! Wow! Nevychádzam z úžasu! Na jeho obraz... jeho život, môj život, spása... Nádhera!

Ďakujem za dar zdravia a prosím, odpusť mi, že som ten vzácny dar prijímala ako samozrejmosť... Prosím boha o zdravie pre iných... pre všetkých chorých a trápených...

Ďakujem Bohu za dar lásky od mojich najdrahších, ďakujem za dary pohody s nimi v rodine, v práci, vo svete, bola som opojená smiechom a radosťou a potom, keď prichádzali skúšky, nemohla som si spomenúť na tú radosť a krásu, ktoré ma cez skúšky mali niesť...

Ďakujem za dary spoločenstva, za vás všetkých tu na portáli, ďakujem za dary lásky a radosti po toľké dni... po všetky dni, lebo akonáhle sa vyjasní slnko tvojej tváre, Pane môj, v mojej duši, vždy znova si ma obdaril....Ďakujem Bohu za toľké, nespočítateľné sväté omše, za spoločenstvo na nich, ďakujem za milióny požehnaní kňazov, za sviatosti, za dar odpúšťania...vzácny dar, a za najdrahšiu Eucharistiu... Nedá sa spočítať, je tých darov tak veľmi  veľa.... Som milionár a ani som o tom nevedela! Mám milióny na konte, a nechcem  ich nechať bez rozmnoženia! Pane môj, ty si vedel, vieš.. že tie poklady veľmi potrebujem, musím ich darovať, lebo je bieda. chcem ich rozdeľovať  a dávať ako ty, bez rozdielu a bez konca!

Ďakujem!

Ďakujem Bohu za čas bez slov..., vtedy mu ďakujem bez slov, je to krásne, lebo vtedy ma najviac naučil. Ďakujem za chvíle, za dni plaču a stonania, za kríž, za bolesť, lebo z nich sa rodí vo mne nový život. Ďakujem za pocity prázdna, lebo hneď začnem hľadať jeho tvár, ďakujem za ticho v duši, lebo je tam ON... ďakujem za túžbu po Bohu, ktorú mi vkladá do srdca On sám..., aby vo mne rástla. Aby rástla a mocnela nová túžba po Bohu, po jeho Láske a s ňou rástie radosť, radosť stretania sa, s Ním... radosť z toho, že ho smiem stretať...  a objavovať v iných.

Ďakujem!

Slová sú málo, aby som vedela vyjadriť vďaku môjmu Bohu, nedá sa povedať... Viem, Boh nepotrebuje moje slová. Ale srdce...moje srdce mu patrí už dávno...  Teraz moje srdce bije do rytmu vďaky... Ďakujem, ďakujem, buch, buch... a čakám, vyzerám radosť, viem, že prichádza,  je dar... Cez srdce prúdi vďačnosť a moja duša spieva Bohu piesne chvál.... Ďakujem, ďakujem, ďakujem Ježiš, Otecko, Duch oboch, ďakujem! Amen.

+

Ďakujem za vás, ďakujem za každý nový deň, za dary, ktoré uvidím, za krásu a za ľudskú lásku, ktorá obnovuje svet!

Ďakujem!