Nestála som v centre aktivít, ani som nepatrila do spoločenstva Fatima a predsa....Laik Silvo bol jedným z mojich prvých duchovných sprievodcov.

Spoznali sme sa na koncerte v bratislavskej Redute, niekto nás predstavil a Ty si ma hneď na najbližšiu nedeľu pozval na výlet. Tak to mi skočila sánka, ako mi tak môžeš dôverovať po jednom stretnutí. Ani som si neušetrila otázku potom, na tom výlete.  Povedal si, že som  dosť nápadná a že ma poznáš z dvoch kostolov, kam som najčastejšie chodievala. Na výlete- v Marianke sme sa okrem sv.omše a krížovej cesty a iných modlitieb aj pozhovárali a prilákal si ma do svojho krúžku študentov. Podarilo sa ti naučiť ma rozjímaniu, čo sa nepodarilo predtým ani niekoľkým kňazom...lebo si mi rozprával, že toto ťa zachránilo vo väzení. A mne to pomohlo celý ďalší život.

Poznala som i Tvoju dvojičku, Vladka Jukla a poznala som i Tvojich dvoch synovcov, vtedy ešte skoro deti, dnešného pána rektora a pátra Petra, vtedy mláídenca a dnes skúseného duchovného vodcu, jezuitu, u ktorého som trikrát absolvovala exercície .

Vladka som stihla vlani odprevadiť na cintorín, Teba nie...

Naposledy sme sa naživo stretli v Tatrách pár mesiacov po prevrate, absolvovali sme ľahšiu túru, lebo ani jeden z nás už nemal dvadsať. Vtedy ste už otvorene vraveli o Fatime, ja som už patrila inam ale v rovnakej forme zasvätenia.I v tomto ste mi pomohli príkladom a nevypovedanou výzvou, že aj vo svete, v normálnych podmienkach, v akých žije väčšina ľudí, možno žiť zasvätený život. Krátko pred Vladom nás opustil aj náš milovaný o.biskup František  a my sme sa bez nejakej oficiálnyj výzvy začali modliť za blahorečenie oboch. No a teraz si nám pribudol. Že ste v nebi- o tom nepochybujem- ale váš krásny príiklad je hodný nasledovania. A viete čo bolo na vás najkrajšie? Nerobili ste rozdiel ani vo veku, ani v sociálnom postavení. Vďaka Pánovi za vás, vďaka, Silvo, za obraz krásneho , svedeckého života.