Sú dni slnečné a sú dni temné...

Som plná vďaky a radosti

Je tak, či svieti slnko, alebo leje ako z konvy, či mám slnko v duši a všetko sa "zdá" krásne, živé, ľahké a radostné. Prečo "zdá sa"? lebo je tak vždy. Náš zrak je ešte "pozemský"-nedokonalý a oslabený pre také videnie, preto nevidíme vždy radosť, lásku a dary od Boha. Preto sa nám čas od času stráca naše svetlo Božej pravdy, lebo sa nám zamračilo nebo na duši a máme pocit, že sa celá tá krása ukryla, že radosť nie je....

Ony sú! Sú tu stále! Ako to slnko na nebi. Vieme, že tu stále je a svieti kdesi, aj keď v našej krajine nebo pokrývajú mraky a slnko nevidno. Vieme to poznaním rozumu. To, že Boh je tu, že jeho dary sú tu, že je radosť bez prestania je skutočnosť nie veta, ktorú opakujeme, lebo sme ju niekde počuli... Tooto všetko vieme rozumom viery. Ten nám pomáha pre toto poznanie.

Radosť je tu

Preto, že toto všetko viem rozumom viery, môžem ďakovať a radovať sa, aj keď mi je ťažko na duši, keď sa mi "zdá" že nemám nikoho, kto by ma mal rád, že sa nedarí, že je mnohé, čo sa nedá, že nie sú dary... netreba ďalej menovať. Podstatné je slovko "zdá sa" - to  sú moje telesné oči, tie nedokonalé, ktoré majú schopnoť vidieť krásy stvorenia tu na zemi. To, že si uvedomím význam slova  "zdá sa" - posilní moju vieru srdcom a ona vie pravdu, vie, že Boh je, aj ke´d sa mne "zdá" že tu nie je, ona vie, že mám dary, aj keby mi celý svet hovoril opak tejto pravdy, ona vie, že mám radosť, ktorú mi nik nevezme už teraz, tu na zemi! Srdcom viem, že nie som nikdy sama - mám spoločenstvo neba a zeme, roztrúsené po clom svete viditeľnom a nevididteľnom :o) Mám prostriedky pre komunikovanie - môžem sa s hocikým kedykoľvek spojiť na slovo:o) Mám radosť, lebo toto poznanie pravdy o Bohu, o daroch o radosti zo spásy a z Boha JE TU STÁLE, je bez prestania, ako aj všetky jeho dary a stačí siahnuť po nich oboma rukami...

Keď je v duši tma

Keď sa zdá, že niet svetla, že je smutno, že slnko lásky sa nám ukrylo, vedzme a verme pevne vo svojom srdci:

BOH JE stále, je jeho plnosť ako je napísané, radosť je bez prestania, ako nám povedal!

Teraz, keď sa "zdá", že je ťažko, keď nám doslova všetko letí z rúk, keď padáme na kolená a nemáme síl, keď sa nám slzy rinú z očí - TERAZ JE ČAS ĎAKOVAŤ. Začnem jedným slovom, pridám druhé tretie a nezastavím moje ďakovanie... a zrazu, ani neviem ako, je tu radosť a dvíha ma z prachu zeme do krásy darov milovaného Boha, ktorý JE TU STÁLE...

+

Povzbudzujem vás k odvahe ďakovať práve vtedy, keď sa nedarí a keď je ťažko a nikdy nezabudnúť ďakovať, keď sme obklopení radosťou a slnkom viditeľným pre náš zrak, citeľným našimi  fyzickými zmyslami, lebo naša vlasť je NEBO!

A čím iným je ďakovanie, ak nie návratom mysle a srdca k Bohu?

Radosť strácame, keď strácame pohľad na Pána..., keď naše myšlienky odchádzajú k inému, keď naša myseľ "rozptýlená" a keď na chvíľočku "zabudneme" BYTIE V DÔVERE"...

príklad:

V práci sa nedarilo... ani vo vzťahoch... Začala som iba krátko v mysli myslieť na Pána... ON, BOH, PRAVDA a LÁSKA bol odmietaný, nepochopený, zavrhovaný, nenávidený... zabitý! - až ma mrazí pri pomyslení na to!

A čo ja? Biedny tvor, všetko dobré, čo mám,  je od Boha a moja je len bieda slabosti - čo chcem ja?

Nechcem nič iné, chcem len lásku pre tohto Ježiša, ktorý mi všetko dal, len utíšiť jeho bolesť z našej nevery, len potešiť jeho srdce, ktoré tak mocne miluje, že je silnejšie než smrť... Myšlienky už prichádzali jedna po druhej "samy od seba"... Duch svätý chválim ťa!!! Stačila tá prvá odo mňa - tie ostatné mi vložil On...do môjho malého zásobníka viery a lásky... Môj Boh doplnil môj tulec šípmi lásky a radosti, ktoré premôžu každý zármutok, lebo má len krátke trvanie... a už ho niet! Ale láska Pánova trvá naveky! Amen! Aleluja!!

A hop! Pofúkať natlčené kolienka a hore sa!

Niet čo smútiť a nariekať, lebo On je tu!!! Premení smútok na radosť! Robí to v tom momente, keď pohliadneme k nemu..

Premenenie smútku je vlastne pohľad na svet očami Boha... otvorené srdce pre Neho... ak je v nás dostatok pozornosti k Božej Prítomnosti, radosť nebude mať konca...

Ukáže nám, že radosť je tu, aj Boh je tu, len my sme na čas neboli prítomní...

Amen!

+

PS:

bolesť - je reálna a bolí!  To je punc pravosti tohoto daru. Tak spoznáme pravý dar.  Práve bolesť čistí naše oči pre skutočné videnie.... čistí a zušľachťuje srdce a dušu človeka. Bolesť je dar. Aj za bolesť  treba Bohu ďakovať. O tom nabudúce :o)

pád je reálny a bolí tiež! - ten posilní našu pokoru... lebo sme ničím bez Boha ale hneď ako pohliadneme k Bohu patrí nám nebo, a moc nebeských zástupov!

Fúkanie kolienok duše - treba robiť vždy:o) Ona, naša duša, padá a dostáva poriadne údery...ona  je živá a trpí... treba ju vziať do náručia, objať a potešiť a dať ju Bohu, ktorý má lásku i moc, ktorý premohok temno a bolesť... potom prichádza do duše - obnovuje sa v duši, lebo je tu  prítomná -  radosť a odvaha, Boh nás osviežil svojím dychom a pozdvihnel k sebe a zrazu vieme , už sa nemusíme báť, vieme, že sme v objatí Lásky.

+

Obrázok: ako je malinké stvorenie v pokoji a blaženosti u jeho matky, tak je  moja duša spočíva v náručí Boha... a nič mi nechýba.