"Práve som dostala krásnu knižku Jonáš a veľryba od sestry Damiány M. Bagínovej. V tejto chvíli mi ju priniesli. Hneď ako budem mať voľnú chvíľku, pustím sa do čítania - potom vám zreferujem..."

letitia-tiba.blogspot.sk/vdacny-utorok

Takto začína môj dnešný príspevok do rubriky Vďačný utorok. Píšem o radosti z výhry v blogovej súťaži. Ale ešte väčšiu radosť mám z nášho spoločenstva radosti a vďačnosti. Lebo:

"Tieto naše týždenné stretnutia sú pre mňa veľmi dôležité. Bez nich by som už možno dávno vychladla, zabudla, dovolila starostiam, aby zarástli túto cestičku k radosti, ktorá sa predomnou otvára. Alebo naopak, po spísaní prvej tisícky by som sa uspokojila, potľapkala by som si po pleci že som to zvládla (tak rýchlo) a spokojne by som zaspala na vavrínoch... Neviem, ale viem, že pravidelné písanie mi pomáha nezlenivieť, nezabudnúť, nezaspať... a ďakovať. Ďakovať za všetko. Ďakovať v každej chvíli. A vždy znovu a vždy v nových situáciách nachádzať radosť.

Nie, ešte nie som v cieli. Ešte zďaleka nie. Po každom kúsku cesty, za každou zákrutou musím znova hľadať, znova sa namáhať. A je jasné, že sama by som sa ďaleko nedostala. Preto som vďačná aj vám. A za vás. Za každého jedného z vás, milí čitatelia. Pretože viem, že na to nie som sama. A tiež cítim zodpovednosť - nemôžem to vzdať. Chcem túto cestu radosti ukázať každému. Jej cieľ je tak krásny. Tak lákavý. Tak dobrý... Túžim, aby sme sa tam stretli všetci! :)

...

Teším sa veľmi. Z knihy i z výhry. A tiež zo stretnutia. Teším sa a ďakujem Najvyššiemu za dielo ktoré tvorí aj skrze nás. Vďaka!"

Viac na http://letitia-tiba.blogspot.sk/2012/12/vdacny-utorok-vdaka-za-vyhru.html