Rút 1,15 - 2,17

Na začiatku príbehu vidíme Noemi ako nešťastnú zlomenú vdovu. Prišla o všetko. O svojho manžela, o dvoch synov, ostala samučičká v cudzom kraji. Zlomená, sklamaná, obratá o všetko sa vracia do svojej rodnej zeme. "Nehovorte mi už Noemi, ale volajte ma Mara, lebo veľkú trpkosť mi dal skúsiť Všemohúci! Odišla som plná a Pán ma privádza späť prázdnu. Prečo mi teda hovoríte Noemi, keď Pán takto svedčí proti mne a Všemohúci priviedol na mňa utrpenie," takto počujeme bolesť tryskať z jej srdca. 

Ale neostala úplne sama. Je s ňou Rút, jej moabská nevesta. Rút je verná. Zbiera klásky na Bózovom poli, aby zohnala dosť obživy na zimu pre svoju svokru. Rút svoju svokru miluje. Milovala jej syna (svojho manžela) a teraz ostala oddaná svokre. "Nenaliehaj na mňa, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba: lebo kde pôjdeš ty, pôjdem i ja, kde sa zdržíš, zdržím sa aj ja: tvoj národ sa stane mojím národom a tvoj Boh bude mojím Bohom. Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja a tam budem aj pochovaná. Nech mi Pán tak urobí a nech mi tak aj pridá, že len smrť ma odlúči od teba."

Pán neopustil Noemi, hoci sa cíti opustená, zranená, bez požehnania i bez možnosti priviesť na svet potomstvo (a bez nádeje na Mesiáša z jej rodu). Ale ako vieme z pokračovania tohto príbehu (a z rodokmeňa Ježišovho), Noemi nakoniec spozná požehnanie Pána a môže sa tešiť nielen z rodiny, z potomstva, ale Mesiáš naozaj bude pochádzať z jej rodu. 

Ale čo ma na tomto príbehu vždy najviac oslovuje je postava Rút. Vernej, milujúcej, nežnej, vytrvalej, pracovitej... Rút. Chcem byť ako ona. Verná tým, ku ktorým som sa pripútala láskou. Milujúca. Slúžiaca. Prinášajúca radosť a útechu. Ja asi nebudem zbierať klásky "na Bózovom poli". Ale aj pre mňa má iste Pán úlohu - spôsob, ako môžem prejaviť ľuďom, ku ktorým ma posiela, že Mu na nich záleží. 

Chcem každý deň hľadať spôsob. A byť mu verná. Neopustiť nikdy svoju Noemi. Ani v zlých časoch, keď ma bude odháňať, keď bude chcieť, aby sme ju radšej volali "Mara", pretože sa cíti byť Bohom opustená a obratá o každú radosť. 

Téma na vďačnosť: Skúsme dnes nájsť aspoň tri NAZBIERANÉ (pozbierané, nájdené) DARY. 

Praktická činnosť: 
Klasy obilia, ktoré tak usilovne zbierala Rút, si môžeme pripomenúť múkou. Použite dnes múku. Je na vás, či niečo upečiete (napríklad nejaké koláčiky na Vianoce, alebo pečivo k raňajkám), či si skúsite vypestovať kvások, vyrobiť domácu plastelínu, alebo použijete múku ako materiál na nejakú tvorivú činnosť. Hoci len nasypať za hrsť múky na väčšiu tácku a prstom si do nej maľovať pominuteľné obrázky. 

Alebo si môžete zavesiť nejakú slamenú ozdobu. Prípadne niečo na ten spôsob vyrobiť (zo slamy, z kúpených slamiek, s pásikov papiera, alebo látky...). Nejakú inšpiráciu som vám zase pripravila na pintereste. 
 

Nech sa vám darí. Ale predovšetkým vám želám pokoj v srdci a istotu, že Pán vás nikdy neopustí, aj keby bolo ťažko. Pretože On je verný a každý deň nám dáva dobré dary.