Hrdinov tohto príbehu nazvem František a Klára. Ešte nedávno sa tieto osoby nepoznali. K nádhernému zoznámeniu môžu poďakovať Pánovi, ktorý konal v jednej úžasnej osobe.
V jeden pekný takmer májový večer, keď František nechcel ísť na najkrajšie miesto celého sveta, Pán pohol jeho srdcom. V ten večer sa František zoznámil s Klárou.
Klára už o Františkovi čo -to vedela. Chcela sa s ním zoznámiť. Lenže nemala odvahu. No nakoniec Boh spojil toto hlboké priateľstvo.
Odkaz pre Františka: Ďakujem, Pane, za všetkých ľudí, ktorých mi posielaš - sú mojou cestou. Ďakujem, Pane, za najkrajší dar - priateľstvo, žehnaj nám, aby bolo silnejšie než smrť a rástlo na Božiu slávu. Ďakujem, Pane, za dar viery a milosť, ktorou nás zahŕňaš. Ďakujem, Pane, za to že si ma svoril. /sv.Klára/
Odkaz pre Kláru: Minulosť už patrí Bohu, budúcnosť je v Božích rukách, prítomnosť je milosťou Pána a darom. Staviame na včera - nech je ním Ježiš Kristu, budúcnosť -kreslíme dneškom - nech je ním Ježiš Kristus, budúcnosť - Božie káľovstvo začína už dnes, keď otvoríme svoje srdce Bohu.
Tak ako aj sv. František a sv. Klára mali medzi sebou krásne hlboké priateľstvo tak aj v tejto dobe je možné nájsť krásne a hlboké priateľstvo dvoch ľudí, príkladom je príbeh ktorý je vyššie. Na záver by som chcela napísať krátku myšlienku: "Priateľ je ako horiaca sviaca, ak padáš a tápeš v tme a tvoj knotik dohára, on príde k tebe a zapáli ho nanovo, aby si horel aj ty sám."