Zaujala ma veľmi krásna báseň o viere, úryvok z nej si môžete prečítať na tomto blogu.
EMIL BOLESLAV LUKÁČ - V Chráme svätej Maagdalény
"Teraz sa i u nás zišli,
teraz i u nás do kostola vnišli,
- do kostola maličkého,
predsa pre nich premilého,
do kostola dreveného,
láskou krásne zdobeného,
kde niet striebra ani zlata,
chudobný je ako chata,
predsa - duša s dušou spätá -
každý na svoje miesto sadá:
robustní chlapi v huni,
starci a starenky, chlapci a dievčatá,
kde-tu je svieca lojová rozžatá
a organ starý duní
akýsi dávny, mocný chorál,
sťaby ktos´ úhory železným pluhom oral.
Slová sú temer jak tuná, len melódia iná:
"Welebi duše má Hospodina!"