« Back

Martin

Dnes ráno som mala neprijatý hovor na mobile. 7:14 hod. je dosť skoro na len tak nejaký telefonát. Muselo sa niečo stať... ...číslo mamky môjho spolužiaka Martina z vysokej školy... Martinov otec je vážne chorý, preblesklo mi hlavou,ujo, alebo... Martin? Zavolala som späť. Oti, Martin má zajtra pohreb o trinástej v dome smútku, môžeš prísť? ... ... ... ani na prekvapené Prosím? som sa nezmohla. Po dlhom mojom mlčaní ticho preruší teta : "Oti,a ináč ako sa máš? " Ja jej na to: Tak teraz už nie dobre! ... vyšlo zo mňa ešte tiché: Čo sa stalo? Štebotavý hlások Martinovej mamky sa na chvíľku zlomil, a znovu nabral síl: "Pľúcna embólia. Martin odišiel do nebeského kráľovstva. Ešte v nemocnici sa na zemi Martin modlil, on už cítil že prichádza nebeské kráľovstvo, a hovoril, že má tak málo lásky... ale mal jej veľa." K rodičom, sestre Veronike a jej rodinke, i k priateľom a známym. naskočili mi v hlave spoločné strávené chvíle na internáte, Maťo, Slavo a ja, spoločné varenie večerí... ..pred vyše 20 rokmi sa Martin so spolužiakom Slavom dovalili k mojim rodičom, u ktorých sme s manželom a malým synom bývali, a ponúkli sa, že mi synka čokoládovým pudingom nakŕmia oni, nech si idem porobiť niečo iné, že mi malého postrážia... Keď som sa vrátila, našla som malého v indiánskom bojovom pomaľovaní od čokoládového pudingu. Nebolo vidno rozdiel vekový medzi dvoma čerstvýmí inžiniermi a ročným dieťaťom s pleťovou maskou z čoko pudingu s úsmevom od ucha po ucho. Neskutočná detská radosť u Maťa a Slava. Martinova radosť z presťahovania sa mojej rodiny do Jeho rodného Prešova. Koledovanie našich detí u Maťových rodičov, kde býval. Radosť z Martinovej básnickej zbierky -Vyznania Martinova radosť z jeho garsónky. Osamostatnenie sa. Radosť z našich stretnutí. Martinove veľké otvorené dlane a ešte väčšie srdce. Bože, vďaka za Martina... ...že tu bol, že žil svoj život statočne, že tu bol aj pre nás a že sme my mohli byť aj pre neho. Vďaka ti, Bože za silu pre rodičov a sestru Veroniku znášať stratu milovaného syna a brata. Vďaka za útechu, ktorú prinášaš v žiali. Vďaka za radosť, ktorú pociťujeme z Tvojej blízkosti. Bože, Tvoj bojovník Martin vybojoval svoj pozemský boj a vracia sa k Tebe. Vracia sa milovaný k Milovanému. Ďakujem ti, Bože, za dar Martina. viac o Martinovi sa dozviete z jeho stránky: http://www.surjak.talktalk.net/slovak/reviews.html http://www.surjak.talktalk.net/slovak/index.html
Comments
sign-in-to-add-comment
Vďaka, Oti....
Ja som presvedčená, že nebo je plné takých prostých a dobrých ľudí, ktorí si nezakladali na svojom honore....
"mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených".....spieva Spasiteľova Matka.
Je krásne mať kamoša v nebi!
Posted on 1/30/13 9:46 AM.
Mária Irma, vďaka za pripomenutie Magnifikátu. Prosila som Boha o posilu pred pohrebom, aby som už konečne prestala revať a začala sa celou bytosťou tešiť z Martinovho návratru domov. od včera sa o to snažím, ale svojimi silami to nedokážem. Stále "vytekám". Nechcem plakať smútkom ale tešiť sa s anjelmi , Máriou a Svätou trojicou zo synka, ktorý sa im vrátil zo sveta.

čítala som raz, že prechod zo života do Života je akoby dieťa vybehlo po vvyučovaní z brány školy, a tešiac sa utekalo s otvorenou náručou domov k ockovi a mamke. S istotou ich Lásky.

Viem, že netreba plakať!!!!
Pane, daj mi tvoju radosť zo spásy milovaného človeka.
Pane Ježišu, posilni moju vieru, aby som v tvojom mene vedela posilňovať iných.
Posted on 1/30/13 10:45 AM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Oti, ďakujem za blog aj za svedectvoemoticon Krásne a smutné, chcem ti dať na cestu len toľko: vyplač sa pokojne, koľko ti treba, potom sa budeš vedieť aj radovať. Nemáme nič robiť nasilu, ani sa radovať, i keď vieme, že Martin "nezomrel" ale vošiel do života. Je to ľudské, že nám títo skvelí ľudia jednoducho chýbajú, tak ľudsky na pokec a tak. Myslím, že to zistíš aj sama, keď vytečieš, potom príde tá pokojná, objímajúca radosť, uvidíš. Modlím sa, posielam ti požehnaniaemoticon
Posted on 1/30/13 8:31 PM.
Mám s tým "vytekaním" skúsenosťemoticon Uvoľňuje srdce, oblaží odľahčením a potom prichádza radosť a láskaemoticon
Posted on 1/30/13 8:33 PM in reply to Mária Künzl.
No, prajme mu večnú radosťv novom živote, ale ja jednoducho neverím, že tam bude nejaký "ľudský pokec" možný. Ja som po maminej smrti na 4 mesiace "zatvrdla", plakať som mohla až potom. Snáď mi dovolí Boh aspoň pozrieť, ako vyzerá- ale na pokec radšej nemyslím, keď tam budeme (ak sa tam dostanem) iba chváliť Boha...to ľudský pokec nestrpí! A preto vytekám a dúfam, že srdce ma čoskoro zradí . Ja som šťastná, že nikto kvôli mne nemusí plakať.
Posted on 1/30/13 9:21 PM in reply to Mária Künzl.
To ja som zase presvedčená, že tam budeme prežívať takisto vzájomnú lásku ako lásku k Bohu. Takisto ako vzťah k Nemu a v Ňom, tak aj s bratmi a sestrami. Nie ako s nejakou nezaujímavou masou iných ľudí... ale podobne ako Boh miluje každého jedného človeka, teba i mňa, tak aj ja, keď sa naplno zjednotím s Ním a s Jeho Láskou, budem schopná plne milovať a prežívať vzťah s každým človekom, ktorého tam stretnem.
Posted on 1/30/13 11:30 PM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Teda isto to nebudú rozhovory a počasí alebo o futbale... ale prežívanie skutočného vzťahu a záujmu jeden o druhého. A to všetko v jednote s nekonečným úžasným a nekonečne dokonalým ... Láskou a Pravdou. Vlastne je to všetko možné len skrze Neho. Ako ľudia by sme to nedokázali ani len chcieť. Aj to, že po takom vzťahu túžime je Jeho dar.
Posted on 1/30/13 11:32 PM in reply to Eva Baranovičová.
Otili, krásne si to napísala.
Som s tebou v modlitbách... a isto aj Martin. emoticon
Posted on 1/30/13 11:33 PM.
ten pokec bol myslený tu na zemi, že chýbaemoticon Nie tam na novom.
Posted on 1/31/13 12:07 AM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Otka,Maťo za teba isto už oroduje a nezadržuj slzy.
Posted on 1/31/13 1:10 AM.
Asi som desne blbá, tak prepáč. Ale nerozumiem.
Posted on 1/31/13 11:31 AM in reply to Mária Künzl.