Sme vo svete, nežijeme podľa sveta. Máme toľké možnosti, že sa nám môže vyskytnúť "problém" zakombinovať ich do nášho života s Kristom... Alebo nie?

Chceme byť vedení, a chceme sa sami rozhodovať. Môžeme a musíme sa rozhodovať. Musíme to robiť aj sami, iba vo svedomí, lebo všetko, čo potrebujeme vedieť už vieme. Máme slobodu vôle, do ktorej nezasiahne ani Boh... Sme usmerňovaní a vedení jeho Slovom, v Duchu svätom, kde k nám priamo "hovorí" a dáva poznanie pravdy. Sme usmerňovaní Slovom Písma, v ktorom k nám tiež "hovorí" Pán v Duchu pravdy. Sme vedení aj  tým, čo už vieme zo Slova, čo sme počuli a čítali od otcov pápežov a vôbec od Cirkevných otcov. Sme vedení rozumom, zakotveným vo viere v Boha.

Svet nám ponúka rôzne možnosti, mnohé z nich sú sami o sebe dobré. Môžeme sa rozhodnúť, ktoré prijmeme, použijeme pre naše dobro. Môžeme a máme odmietnuť tie, ktoré nám spôsobia starosti...Môžu sa nám stať "osídlom" pre náš život. Niektoré (mnohé? ktoré z nich?)  môžeme, alebo dokonca máme odmietnuť, lebo nám prinesú iné, než dobro a blaho... Môžu sa nám stať "nástrahou", z ktorej môžeme zakúsiť zranenia, pokušenia, na ktoré nebudeme vedieť odpovede, alebo nepostačia sily viery, môžu nás priviesť k pádu, ktorý bude veľmi bolestný, dokonca nás môžu odviesť od toho, čo by nám "poradil" Pán...

Pokušenie rastie priamo úmerne s prostriedkom, ktoré nám ukazuje svet a nám ich ponúka nenásytný trh spoločnosti, ktorý je orientovaný "aj dobrom zákazníka" ale v prvom rade je riadené finančným ziskom... Ponuky na výhru sú doslova na všetko, od lacných fľaštičiek parfému, laku na nechty a šminky na tvár až po produkty a služby, týkajúce sa priamo človeka a jeho zdravia. Trh nepozná hranice a jeho nenásytnosť tiež nie. Denne vznikajú ďalšie a ďalšie "nápady", čo by tak človek ešte mohol "potrebovať" a aj tie, ako ho nalákať... Nie, zadarmo nie je nič. Je to presne vypočítaná vec - prepáčte, ak to niekomu pokazilo ilúziu. Verím, že ste múdri a rozumní ľudia, prišli by ste na to ľahko aj sami:o) Buď vec nemá hodnotu už na začiatku - isto ste už zopár krát "vyhrali" takú vec, alebo musíte skutočne s ú ť a ž i ť   aby ste sa azda dočkali výhry... Napokon, tá veľká výhra - auto, zájazd a pod. býva len jedna... potom sú tie "malé"... ničotné alebo aj dobré. Nuž je na vás.

My dnes žijeme vo svete mnohých možností.... Máme prostriedky výskumu, máme techniku, veci a máme mnohé "ponuky"...na všeličo. Od akoby neškodnej "výhry detského kočíka" sporiadanej bohatou spoločnosťou, ktorá pracuje s výskumom pupočníkovej krvi a zužitkovaním placenty (plodový koláč, ktorý živí bábätko v tele mamičky) až po mnohé "iné veci", ktoré "by sme radi" chceli,  mali, alebo získali... Alebo si myslíme, že ich potrebujeme. Po zrelom uvážení, bez túžby "riešiť veci" vo svojom živote na vlastnú päsť, rozlišujme skutočne v Duchu Božom a potom sa rozhodujme. Pán nás usmerňuje v pravde a v láske, k nášmu dobru a k našemu blahu, vždy nám naznačí odpoveď, ak ju hľadáme s úprimnosťou. Stará sa o nás v každej situácii nášho života lepšie, ako to niekedy dokážu naši najbližší, aj keď nás milujú. Boh chce vždy naše dobro a nikdy nás nezaťaží viac, než by sme uniesli. Jeho odpovede sa v mnohom líšia od tých, ktoré ponúka svet... Boh nám dáva bez vymáhania poplatkov, dáva viac darov, než môžeme niesť... Nie iba peňazí, aj tých, ale hlavne dary. Jeho dary sú drahé, nemožno si ich kúpiť v žiadnom obchode... neponúka ich spoločnosť s.r.o. ... Dáva aj seba!

Ak sa zapájame do súťaží, nie je na tom nič "zlé", dávame však náš čas a sily, kus seba, kus srdca do tej veci... Dáme aj svoje osobné dáta a právo inému, s nimi disponovať. Stúpneme si na "listinu"  tej spoločnosti, s ktorou vchádzame do neviditeľného "zväzku". A okrem toho, začneme sa obzerať za "výhrami", za rýchlym uspokojením nejakej inej našej túžby. Nezostane len pri tom. Duch "materializmu", ktorý je úžasne činný, nás nenechá na pokoji a my začneme mať iné túžby a viac túžob.... Možno sa staneme netrpezlivými a pomaly (ide to rýchlo!) sa odučíme "počkať si" či "získať hoci aj darom alebo ušetrením si" na istú vec.... A nie len to. Duch materializmu vchádza do iných, do mnohých (do všetkých) oblastí života... Nie je to hororová rozprávka ale skutočnosť. Mnohí na neho naleteli, mnohí preliali veľa sĺz, lebo neskôr nevedeli, ako sa v tom všetkom môžu zorientovať. Potom, ak človek okúsi prácu tohoto ducha, nejde len tak vrátiť sa späť, lebo ten dosť rýchlo naplní všetko, čo sa mu dá. Myseľ zrazu myslí v inej dimenzii, človek je ním plný, je nasiaknutá duša...srdce sa plní...po čase (reklám a bežného života) je aj srdce plné...túžob, torpédované množstvom rôznych ponúk mať veci až po "mať dieťa", mať zdravie... mať možnosti riešiť veci...zdravie...život. Potom si možno "myslíme", že je to dobré a ani neprídeme na to, že sa vzďaľujeme od Ducha Evanjelia... Nemáme čas, nemáme prostriedky na podporu Cirkvi, na podporu iného, ktorý by azda potreboval a čo viac, máme stále viac "nárokov" na niečo... Túžby rastú rýchlo.

Nepísala by som túto úvahu, keby som nemala skúsenosť s duchom sveta a s duchom materializmu... Každý z nás je obklopený TÝMTO SVETOM, spoločnosťou a jej spôsobom života, vecami, možnosťami, ľuďmi, ktorí žijú možno menej s Bohom, alebo aj úplne bez neho a žijú "svoj život" ako vedia a môžu. Nuž a po čase sa môžeme stať aj jedným z nich.... Ak nedáme pozornosť tomu, čomu veríme a čo vyznávame. Mnohí kresťania podliehajú týmto "návodom" spoločnosti a čím viac sú v živote obklopení "normálnymi ľuďmi", ktorí si hľadia seba a spôsobu, ako čo najlepšie prejsť, tým viac sa môžeme vzdialiť od ideálu Evanjelia, ktoré nám hovorí o chudobe ducha a jednoduchosti života...ale aj o plnosti života v Bohu a s Ním. 

Nie je to o peniazoch. Je to o túžbach a o žiadosti mať. Neplatí to "len pre bohatých" medzi nami. Platí to pre každého rovnako. Tie túžby a chcieť mať môžu prevaliť aj chudáka, ktorý má len zopár eur. Existujú aj chudobní "bohatí". Žiaľ mnohí starkí nevedia a podľahnú takej "super ponukeô, od ktorej ich neskôr treba doslovva oslobodiť, lebo ten, čo  ponúkal, ponúkol aj záväzky, ukryté v malilinkých písmenkách... Mňa ešte ako dieťa rodičia učili, že NIČ NIE JE ZADARMO, iba smrť:o) Bolo to dávno, neboli ani toľké reklamy a ponuky ako dnes. nebolo ešte toľľko lží a prešibanosti podnikateľov...Som rada za toto jednoduché pravidlo,ktoré používam pri rozhodovaní sa podnes:o)

Robenie kompromisov je vlastne "kus Boha a kus dobier sveta". Niekto povedal o "cukríkoch", ktoré dáva spoločnosť ľuďom aby mali aj ľudia kus "uspokojenia" a spoločnosť získava ich  peniaze a ich srdce... výhry a peniaze v skutočnosti získa spoločnosť, bohatá organizácia, ktorá "získalaô ďalších nových do svojich programov, a tak ďalej... Nie je to vôbec nereálne. Ruku na srdce - kto by nechcel byť dobrým kresťanom a mať sa dobre po každej stránke? Isto mnohí, mňa nevynímajúc. Preto je potrebné byť na stráži. Uvážiť, či sa necháme osloviť a aký k tomu máme dôvod...

Preto my sa zamýšľame nad slovami Evanjelia, voláme Ducha svätého, aby nám pomáhal rozlišovať. Samozrejem používame rozum, ktorý je nám daný na tento účel  a tak nasledujeme Pána, ako najlepšie vieme. Učíme sa. Aj na chybách. Dôležité je ísť tou správnou, úzkou cestou, ísť s Kristom dnes, nie bez vecí a dobier sveta ale s dobrým a zrelým "výberom" tých z nich, ktoré nám slúžia k dobru a nevedú nás k otroctvu materializmu a túžbam mať, nie byť alebo si "zariadiť život" bez Neho.

+

Blog ma napadol pri náhodnom kliku na stránku s "výhrou detského kočíka", usporiadanej spoločnosťou http://cordbloodcenter.sk

Nie je na tom nič mimoriadne, je to dobrá vec. Spoločnosť s.r.o.vám možno ponúkne svoje služby, ktoré sú z najnovších výskumov, a sú dobré, môžu zachrániť život. Problém je len ten, že služby sú finančne nákladné, a okrem prvého poplatku zaplatíte ďalšie poplatky za odloženie vášho bilogického materiálu každý rok za jeho uchovávanie...až dovtedy, kým ho použijete. Môže to byť o rok, o dva, alebo o mnoho rokov, alebo vôbec nie. To my nevieme. Čo vieme, je, že sa zodpovedne staráme o svoj život a o život nášho dieťaťa... azda jediného...Na viac detí by nám nestačili peniaze...je to dobrá vec, pokiaľ si to samozrejme môžeme dovoliť. Podobne môžeme uložiť aj svoju vlastnú krv na účel "prípadnej" potreby transfúzie, lebo je lepšie, prijať vlastnú ako darovanú... Isto dobrá a užitočná možnosť, vďaka za ňu. Je to však zasa otázka financií. Ak na to máme... Tí, čo na to nemajú...nebudú to môcť mať...možno nebudú ani chcieť...

Pracujem v zdravotníctve, ktoré stále viac kríva, na nič nie sú peniaze... Lieky a liečebné metódy sú vysoko moderné a sú mnohé možnosti ich uplatnenia, sú však príliš drahé, aby boli dávané "zadarmo" každému.... Vedenie znižuje  počet pracovníkov, sestier, lekárov...zvyšuje sa počet technických prístrojov, pracovníkov pre technické prístroje, ktorí ih pravidelne kontrolujú a opravujú...rastie administratíva, lebo je stále viac dokumentácie (Napríklad je potrebný (?) manažment sťažností - človek má právo na... všetko? má právo na sťažnosť , ak sa mu niečo nepáčilo alebo sa cítil počas hospitalizácie nesprávne akceptovaný a obslúžený.... Samozrejme nemocnica poskytuje aj právnika... Bolo zariadené oddelenie na manažment sťažností pre pacientov. Dobrá vec:o) Ak by však mal pracovník dôvod na sťažnosť (ktorú nemá:o) mať, niet sa kde obrátiť... Môžem sa vyplakať do vankúša a prečkať, až prebolí... Posťažujem sa ... Bohu, kolegyňa by to zle pochopila, je tiež len človek.... Boh ma vždy počuje, má vždy čas, poteší, utíši plač aj bolesť. Nepýta za to nič... Nikto pre neho nezriadil oddelenie manažmentu, a Jemu patrí všetko a dokonca má aj právnikov:o) ktorí ho tiež milujú a slúžia mu ako ja.

Sú aj  dobré a potrebné veci - vyšetrenia, liečby, lieky, a služby súkromných spoločností, ponúkané v nemocniciach aj tak nemá kto zaplatiť. Najnovšie metódy liečby, vyšetrení... zatiaľ ešte platí štát. Čiastočne. Napr. starostlivosť o zuby si platí (v Rakúsku) každý sám... Aj iné vyšetrenia - ultrazvuk v ambulancii gynekológa, očkovaciu látku aj zaočkovanie... a niektoré iné. Aká je predpokladaná budúcnosť? V politike sa sem tam mihne slovo o poskytovaní starostlivosti v zdraví a chorobe pre dve triedy ľudí... Pre tých, čo na to majú peniaze a pre tých druhých... Ešte to nie je skutočnosťou, všetky doterajšie "zmeny" personálnej politiky a rozdeľovania možností pre každého pacienta, ako aj inej práce  manažmentu nemocníc to však stále zreteľnejšie ukazujú...že nie sme od toho ďaleko. A mimo nemocníc a ambulancií rastú ponuky a možnosti... kto má, môže ich užiť. Kto ich nemá čím zaplatiť..., azda nájde človeka... verím, že sa Boh postará.

Nie som naivná, možno trochu , ale tak to nepôjde. Nechcem byť závislá od nejakej spoločnosti, ktorá mi ponúka reklamy, ponuky  a možnosti, ktoré sú výhrou skôr pre ňu samu ako pre mňa, či iného "zákazníka" alebo sa zrieknem služieb,  ktoré si nebudem môcť dovoliť zaplatiť... A ktoré by viedli k tomu, pravidelne platiť poplatky za službu, ktorú po zrelom uvážení nepotrebujem. Je dobrá, užitočná ale ja si vyberám inak... Podľa mojich možností. O mňa sa stará Boh a On to robí zadarmo... Dá mi vždy, čo potrebujem. Nie vždy to, čo chcem alebo čo by som chcela. Dá mi aj drahé veci, dá mi aj vedieť o tých, ktoré nepotrebujem... Dá radu a pomoc aj vtedy, keď sama neviem, a keď  usmernenie a pomoc v nejakom probléme. Dal mi rozum a mám určité finančné prostriedky, ktoré určujú, čo si za ne môžem dovoliť. Som spokojná, som v dobrých rukách. Mám dôveru v Boha. Mala som ťažké obdobia, kedy sa viac hlásil hlasy ponúk (pre istý medicínsky zákrok) než Božia odpoveď. Bol to boj, ale Boh mi pomohol vyhrať ho. Bolo to vážne rozhodovanie sa. išlo o veľa... Zriekla som sa tej možnosti. Neľutujem... Som rada, že som ho počúvla.

Teraz ma napríklad bolí celý chrbát, slúžim v zdravotníctve už dobrú polovicu života, podmienky sa menia smerom nadol...zamestnávateľ už dávno zamestnancom neposkytuje... (ach, to bolo v socializme:o) ani odber krvi, alebo fyzioterapiu, hoci je v ústave celé oddelenie.  Mala by som ísť na fyzioterapiu... Obzriem sa po možnostiach, ktoré si budem môcť zaplatiť. samozrejme vo "voľnom čase", ani ten čas mi nehradí zamestnávateľ...

Ďakujem Bohu, že sa On stará o môj život. Mám všetko. Nemám dosť peňazí na drahé dovolenky, alebo na bazén a iné dobré veci, kto ich má dnes dosť? Vôbec nemám všetko, čo si myslím, že by som mala mať. Nevlastním majetky, nemám tučné kontá, mám z čoho žiť a (ešte:o) nie som chudobná, môžem dávať iným.... Zarábam oveľa menej, ako kedysi, zriekla som sa práce naplný úväzok, lebo nie som otrokom tomuto svetu, ktorý chce pažravo viac, než mu viem a môžem dať... nehľadí na vek ani na silu a moje potreby. Platí nám drahé školenia od zahraničných firiem (hoci máme vlastných ľudí s vedomosťami aj s diplomami) a nedá to, čo treba...Viem, že mám všetko. Mám dosť aj  pre iných, pre malú podporu Cirkvi, pre knihy a internet. Mám dobré a krásne veci, ktoré mi robia radosť a chcem dať radosť iným, tak bude moja radosť úplná, ako povedal Ježiš... lebo dávaním  rastieme... A verte mi, nemám nedostatku... Radujem sa v Bohu, ktorý je môj pastier. Je môj milovaný Otec.

Mám Jeho a to mi stačí. Ešte nikdy ma nesklamal. Boh sa o nás stará bez ohľadu na výšku nášho konta, nehľadí na naše peniaze, hľadí na našu osobu. Vždy sa postará, vždy... neopustí nikoho z nás, ani toho najbiednejšieho. A dokonca nerobí ani reklamy... Dáva sa nájsť a môžeme k nemu ísť, alebo sa len tak jednoducho rozprávať... Ďakujem Bože za to, že si! Ďakujem, že si náš Otec, že sa s láskou ujímaš každého, kto k tebe zavolá... Dokonca sa dáš spoznať aj tomu, kto ťa ešte nepoznal... Ďakujem Tebe, môj Boh! Môj lekár a uzdravovateľ, môj trpiaci Ježiš, môj právnik a zástanca pred každým sporom, Ty, Ježiš, môj Spasiteľ, moja láska, moja radosť, moje všetko! Amen!

Tak bežím o závod v tomto živote, plnom smiechu aj plaču, odratých kolien, aj srdca, v spoločenstve aj v samote hľadania, s vecami aj bez nich, vždy s istotou, lebo viem, že nikdy nie som sama, a nikdy nebudem mať nedostatok...

Bežím a žijem pre spoločnosť BOH s.r.n. - s ručením neobmedzeným Bežím s istotou jeho lásky a starostlivosti od počiatku až po koniec môjho života, s jedinou "poistkou", ktorú som dostala zdarma od Boha -  dôvera v Boha a jeho dôvera vo mňa, tie ma uisťujú,  že budem mať a už teraz mám dosť všetkého, čo potrebujem, ba mám navyše a môžem aj byť aj dať! Mám výhru poznania Boha a spoločenstva s ním, tak mám všetko vo všetkom :o)

+

PS: Nezatracujem súťaženie ani súťaže. Protiví sa mi však dotieravosť a bezhraničné využívanie ľudí pod rúškom "dobrej veci", ktorá ich dostane do problému etického alebo aj morálneho. O tom je tento blog. O tých skutočne dobrých súťaženiach a výhrach, ktoré sa nevytŕčajú na každom rohu, niekedy nabudúce:o)