2.Adventný týždeň Po rorátoch, po stretnutí s milovaným Ježišom, som neodolala

a hoci som musela ísť na nákup, po odložení potravín a predmetov som sa vrátila k Slovu. Zostala som s Ním v tichu môjho príbytku, v tichu samoty a pri svetle sviec domáceho adventného venčeka...

+

V časoch, keď ešte neboli kompjutery, deti písali listy Ježiškovi. Písanie listov Ježiškovi nevynašli v Amerike, kde podľa rozprávok deti píšu pre "Santa Claus"...  Deti všade na svete písali svoje skromné želania Ježiškovi. Nechceli veľa vecí, veľakrát nemali ani topánky...

Keď som bola dieťa, asi 5-6 ročné, dostali sme ja a moja sestra u starkých pod stromček topánky... Boli veľmi obyčajné, z kože, ťažké a mocné, boli na šnurovanie a boli hnedej farby... My sme s našou rodinou žili v meste, také topánky v tých časoch už nikto nenosil... Dievčatá nosili topánky a čižmy z farebnej koženky, z jemného materiálu a mohli si kúpiť rôzne pekné druhy tejto obuvi. Pomyslela som si vtedy, aká škoda, bolo to ako výsmech do tváre, taký dar. Užitočný, nový dar ale niečo mu chýbalo...Nebola tam Láska. Nemali sme veľa peňazí a nemohli nám kúpiť tie "pekné" čižmy, ktoré sa nám páčili. Maminka sa vždy vynašla a zohnala iné, pekné, z červenej koženky a boli s kožušinkou vo vnútri. Pamätám si ich podnes. Samozrejme neboli "značkové" - už aj vtedy boli "značkové veci" ale mne to nevadilo. Veľmi som sa z nich tešila. Maminka vždy pridala vysvetlenie: "Vieš, my na iné nemáme", hovorievala so smútkom. Utešovala som ju a ubezpečila som ju, že na tom nezáleží.

Dôležité je len jedno. DAR z lásky. Len to je dôležité, aby v dare bola láska, kus srdca darcu, ktorý vie svojou láskou vyčariť radosť v srdci obdarovanému. Iné netreba. A tieto "značky Lásky"  tu jednoznačne boli prítomné. JA som mala ZNAČKOVÉ DARY priamo od Boha!

Tu začínala moja lekcia o skromnosti. Neľutujem, ďakujem za ňu Bohu. Múdry Otecko vedel, že ju budem v živote potrebovať.

Také sú dary Boha. Drahé a vzácne, nezničiteľné, úžasné, praktické a trváce. Zostanú nám po celý život uložené hlboko v srdci, aby sme ich mohli hocikedy použiť. A ešte viac. Boh Slovo nám dal prisľúbenie, že nám nič nebude chýbať... Boh plní svoje slovo...

Boh prichádza k nám aby prebýval s nami... Kedykoľvek, vždy, stále znova.

+

Neskôr som postupne prichádzala na to, že mojím darom bola a je po dnes moja rodina. Vnímavá a milujúca maminka, usilovný a milujúci  otecko, ktorý by nám bol zniesol modré z neba... Len za to, čo tvrdou prácou zarobil, toho veľa nebolo. Mali sme všetko! Mali sme to najcennejšie - mali sme jeden druhého. V našej rodine bol často smiech radosti, hoci  nechýbali aj rôzne námahy a strasti, a aj sĺz bolo dosť. Vtedy boll život náročný... Peňazí bolo málo. Času bolo viac. Vždy sme dostávali darčeky. Obdarúvali sme sa navzájom, dokonca zostalo aj na darčeky pre iných. Rodičia nás naučili prijať život, ktorý sme dostali od Boha, v tých podmienkach, aké sme mali, tak, ako sa najlepšie dá.  Rodičia nás uisťovali, že opora a pomoc Boha a jeho Matky nám nikdy chýbať nebude. Ešte som toho veľa nevedela o svete, ani o živote. Videla som okolo seba ľudí, ktorí mali viac..., videla som deti, ktoré mali krajšie hračky, lepšie veci. Už vtedy to bolo tak. Smozrejme aj mne napadli myšlienky o tom, PREČO aj my nemáme... Nerozmýšľala som o tom pridlho. Prijala som dar života v skromnosti a neľutujem. Nič mi nechýbalo a nemala som núdzu. Videla som aj to, že deti už neverili v Boha... Kým sme my písali listy Ježiškovi, iné deti sa z neho smiali a nazývali ho poverou. Nie všetky, ale bola ich väčšina... Oni slávili vianoce bez Boha...My sme rástli vo viere v Boha, ktorý dáva dary a nikdy neopúšťa človeka. A náš Boh, milovaný Otec nebies nám vždy bohato nadelil. Nie len hračky, ktoré nám nikdy nechýbali, dal nám všetko. Dal nám seba, bol s nami. Nie iba na sviatok Narodenia Pána. Bol s nami stále. Dal nám zdravie, radosť, silu v trápení, dal nám lásku v rodine a ďalšie deti... Dal a dával nám život, ktorý sa v srdci stále obnovoval. Dal mne a mojim drahým lásku ku Slovu a k Eucharistii aj k jeho Cirkvi. Boh mi dal seba. Dal nám silu pre odpustenie, dal nám lásku k iným. Bez týchto dvoch sa nedá v rodine žiť.

Ďakujem Bohu za jeho dary... a neprestávam mu ďakovať.

+

Pane, kto nasleduje teba, bude mať svetlo života.

+

Dnes píšem Bohu iné listy.

Sú to listy VĎAKY a RADOSTI.

Ďakujem za jeho dary...

Prosím Boha, aby obnovil lásku v srdciach ľudí, ktorí bez nej azda zahynú.

Dnes prosím Boha, aby nám uzdravil vzťahy, aby uzdravil naše rodiny, nie peniaze a veci sú najdôležitejšie pre zdravie vzťahov v rodinách. Láska k Bohu a láska k človeku, darovať si čas navzájom, darovať čas Bohu pre lásku - to je veľmi dôležité.  ŽIVOT je dôležitý... Prosím za počaté deti, aby sa narodili a aby boli prijímané v láske... Prosím za matky počatých detí a za rodiny... Prosím o dobrodincov, aby pomáhali rodinám...

Prosím Boha, aby prišiel do života ľudí, aby oživil lásku v ich srdciach, aby ho mohli spoznať a prijať do svojich životov... Ak bude láska v srdciach ľudí, nebude na svete chudoba...

Nebojme sa hľadať Boha, nebojme sa byť chudobní, skromní aj bohatí na prostriedky! To môžu byť talenty...Boh nám ukáže, ako s tým môžeme narábať! Nikdy nie sme sami!

Nebojme sa darovať iným dary... materiálne, duchovné, dary modlitby... Nebojme sa pomôcť, podeľme sa, buďme iným oporou v ich núdzi.

Prosím Boha, aby rodičia zasa učili deti o Bohu, aby deti milovali Boha, lebo potom budú milovať aj rodičov.

Prosím, aby deti aj rodičia zasa písali listy Ježiškovi...

Prosím, aby deti aj rodičia uverili, že Boh je Darom a Darcom zároveň, aby verili, že kto pozná a miluje Boha, už má všetko...

Prosím, aby sa v každom človeku na svete narodil Boh Syn, ktorý je Láska.

+

Nesiem Svetlo Sveta všetkým ľuďom, ktorých stretnem... - podľa impulzu kňaza z rádia Horeb