Dnes. V tejto dobe, v konkrétnej spoločnosti, konkrétnym poslaním, ktoré mne ukazuje Boh.

 

Odovzdanie sa do Božej prozreteľnosti.

Dôvera Bohu. Úplná, vo všetkom.

Počúvať, čo hovorí - mne.

 

Tam, kde som.

To, čo môžem a viem ja. Ako je mne možné v spoločenstve s inými.

Osobnou vierou a dôverou Bohu. Vyznaním tejto viery, skutkami a svedectvom viery, najskôr ja ako jednotlivec. Potom ja a spoločenstvo.

 

 

+

 

Dnes.

 

Duch svätý nás vedie k poriadku... robí to tak, že nám to naháňa strach...

Príroda sa správa nehorázne, dôrazne prejavuje svoju moc, berie si späť, čo je jej a čo človek svojimi špekuláciami a drancovaním odobral. Ona nesie a živí nás, nie naopak. Boh nám dal dar, podmaniť si ju a spravovať ju, nie bez rešpektu a bezohľadne užívať ba až zneužívať.  

 

Spoločenské zriadenie (politické, ekonomické aj personálne) je dnes tak skúšané, ako nikdy predtým. Je totiž iné. Je inou formou, akú sme poznali. Spoločenstvo ako také dnes akoby neexistuje. Konzumizmus, materializmus, kapitalistické spôsoby ekonomiky, podnikania aj rozdeľovania spoločných dobier, rušenie spoločného vlastníctva ako dôsledok nedostatku financií pre udržanie tohto, individualizmus, módne trendy – kult tela, odmietanie starnutia, nazývané Antiaging, odmietanie hodnôt a mnohé iné nemôžu zostať bez následkov pre jednotlivca i pre spoločnosť.

 

Cirkev dnes

Cirkev je ponorená do bojov súčasného sveta, je jeho časťou. Cirkev je účastná bojov a zápasu o pravdu a spravodlivosť v spoločnosti. Cirkev má aj svoju osobitnú úlohu – obnovu vlastného tela. Cirkev sme my. Sú to pápež, kňazi, biskupi, zasvätené osoby a laici. Sú to mnohé spoločenstvá..., ktoré ešte nie sú jednomyseľné ale sú na ceste k jednomyseľnosti viery v toho istého Boha.

 

Aká je moja úloha? Aká je konkrétna výzva PRE MŇA?

 

Nie výčitky. Nie kritika. To je duch sveta.

 

Duch svätý je duch pokoja, lásky, je pravda a svetlo. Je spravodlivosť a poriadok.

Duch svätý nás bez pochybností vedie aj dnes. Môžeme sa priam dotýkať toho, čo koná... Je prítomný, dáva znamenia, ukazuje smer a mnohí verní nasledujú jeho hlas.

 

Každý z nás má úlohy. V spoločnosti, v Cirkvi, osobné aj spoločné.

 

Úloha v spoločnosti – osobná úloha - moje povolanie, zamestnanie, povinnosti stavu, rodina, deti, spoločenstvo; - spoločná úloha – budovanie a ochrana života v spoločenstve - v práci vo svete aj v Cirkvi, súkromne aj spoločne, budovanie vzťahov na každej úrovni, budovanie Božieho kráľovstva tam, kde mňa postavil Boh; - aktívne, kreatívne vždy v súlade s jeho vedením, sprevádzané znakmi Ducha svätého – Pravda, pokoj, svetlo, od seba k iným, pre iných, vo vzťahu k Bohu a k blížnemu, Gal 5, 22;

 

Úloha v Cirkvi – osobná – môj osobný rast vo viere a v živote s Duchom svätým, ktoré potom slúžia iným, spoločenstvu rodiny a aj spoločenstvu Cirkvi, ktorá je telo Kristovo - žiť moje povolanie – laik, kňaz, biskup, rehoľník, matka, otec, dieťa, spoločenstvo – rodina, duchovné spoločenstvá, a duchovno – charitatívne spoločenstvá; budovanie týchto spoločenstiev, rast spoločenstiev;

 

Rast a budovanie začína vždy u mňa.

 

Vždy ide a vyvíja sa od osobného, cez službu iným, až po budovanie vzťahov a rast spoločenstva;

Nie inak.

Preto pozor na kompetencie. Pozor na kritiku iných, kritiku Cirkvi a jej predstaviteľov, kritiku spoločnosti a jej predstaviteľov, podobne vo vzťahoch, v rodine, v spoločenstvách.. Mohli by sme minúť cieľ. Mohli by sme stratiť pohľad na osobnú úlohu, na vlastné možnosti, ktoré nám ukazuje Duch svätý... každému z nás ich odkrýva a čaká na našu odpoveď. Ak stratíme vzťahy, nebude nič platné, že máme dary a schopnosti. Všetko je Božie, aj my a naše dary. Boh ich dal pre osobný rast jednotlivca, pre budovanie viery a vzťahov s inými, dávanie sa iným v službe pre nich.

+

Verím Bohu. verím, že nás vedie jeho Duch. verím, že vedie mňa, iných aj biskupov a kňazov.

Modlím sa za nás všetkých. Aby sme spoznali osobnú úlohu v tejto dobe a aby sme sa nechali viesť Duchom svätým. Amen.

+