Možno ste aj vy postrehli, že...
v poslednej dobe sa často modlíme za uzdravenie - nohy, ruky - častí telá:) alebo o duchovné uzdravenie duše a ony sú uzdravené(najnovšie sa modlíme za zmenu v národe, za prebudenie mladých ľudí a spoločne zvolávame požehnanie na náš národ - tak Vás pozývam tiež do toho, môžte sa pridať). Dnes by som len chcela podotknúť, že nemáme zabudať na Neho...
Áno, udzravenia, to ako sa Ocko oslávuje a koná v našich životoch je super! Ale...
občas mám pocit akoby sme sa tými nazvyme to zázrakmi (uzdraveniami) odkláňali od Ocka. Nie tak? Začneme sa orientovať na zázraky a zabudáme hľadať Jeho tvár.
Viete to je ako keby Vás rodičia naučili bicyklovať a vy ste z toho totálne nadšený, prejdete niekoľko kilometrov a máte obrovskú radosť. A to je super.... lenže to neznamená, že ste zapreli alebo zabudli na rodičov, ktorí Vás to naučili. Chápete, adrenalín z nadprirodzených veci a udzravení by nemal strnúť pohľad z Ježiša.
Uzdravenie si prirodzene získa našu vášeň a emócie, ale to nemôže znamenať, že Boh sa vytratí z centra nášho pohľadu. :-)
Tak ja nám prajem aby sme neodkláňali svoj zrak od Ježiša ale stále Naňho uprené hľadeli. :-)
Vďaka za prečítanie a buďte požehnaní+.