V článku Evanjelizácia Slovenska - ako ju vidíte Vy?, ktorý tu bol uverejnený pred nedávnom bola položená otázka, ponajprv mne a s ktorou som sa potom obrátil aj na Vás. Ako obšírnejšie píšem v poslednom komentári pod menovaným článkom škoda, že sa do diskusie nezapojilo viacero ľudí, preto ešte raz ďakujem tým, ktorí sa podelili o svoj pohľad. Ako som sľúbil v uvedenom článku, uverejňujem svoju odpoveď môjmu hostiteľovi, alebo presnejšie, zhrnutie tejto odpovede tak, ako si ju pamätám:
Na začiatok musím podotknúť, že nie som sociológ ani iný odborník na spoločenské vzťahy, a tak to bude môj laický pohľad, ktorý si nenárokuje byť vyčerpávajúcim, pretože som nezjedol všetku múdrosť sveta.
Osobne vnímam tri veci, ktoré ochromujú a ničia duchovný život na Slovensku a ktoré medzi sebou vzájomne súvisia. Sú to:
- relativizmus pravdy (doplňovaním nejakej danej pravdy sa ona spochybňuje, čím vzniká väčší zmätok; napr. vzkriesenie a večný život OK, ale je tu aj iná možnosť, a to reinkarnácia),
- sekularizmus (žije sa, akoby Boh neexistoval),
-liberalizmus (napr. v takých otázkach a oblastiach ľudského života, akou je spoločný život muža a ženy bez manželstva, predmanželský sex, antikoncepcia, tolerancia, ba priam propagácia homosexuality, atď.).
Určite sú aj ďalšie veci, ale tieto spomínané vytvárajú a formujú istý spôsob, štýl života a veľmi negatívnu úlohu tu zohrávajú napr. médiá.
Toto je niečo zvonka, niečo, čo ťažko zastavíme, zmeníme či zakážeme. Preto je dôležitá odpoveď zvnútra. Tu vidím predovšetkým dve proti zbrane, ktoré však – a v evanjelizácii zvlášť, pri nesprávnom používaní môžeme namieriť aj proti sebe.
Prvou z nich je autentický kresťanský život – život svedka. Čo žijem, to hlásam! Niekedy u ľudí zaváži jeden gram skutku viac, ako tona slov (dodávam, že táto časť mojej odpovede môjho spolubesedníka zaujala najviac, čo je samo o sebe veľavravné). Nuž a druhou zbraňou je spôsob, akým sa ohlasuje. So znepokojením a bolesťou v srdci, na základe mnohých skúseností musím povedať, že je tu istý spôsob ohlasovania, ktorý obrazne nazvem samospasiteľstvo. Toto nesmieš! Toto musíš! Mal si urobiť, a neurobil si! Nemal si urobiť, a urobil si! – Výčitky, sebaobviňovanie, a tak sa ľuďom namiesto nôh umýva hlava, či ináč povedané, vyplachuje žalúdok. Namiesto Krista ukrižovaného, na to, kto on je (identita), aký je (charakter), na jeho blízkosť a to, čo koná, sa pozerá viac na človeka nedokonalého, resp. na takého, akým by mal byť – dokonalého.
Našťastie sú tu ľudia, ktorí žijú, čo hlásajú, ktorí sa vedia priblížiť s posolstvom evanjelia k ľudským srdciam spôsobom, že oni zatúžia po Bohu, jeho láske a dotyku.
Toľko moja odpoveď. Nakoľko do miestnosti prišli ďalší ľudia a spontánne sa téma rozhovoru zmenila, ten náš uviazol v istom „vzduchoprázdne“, ale mne „nedal pokoj“, aby som to len tak hodil za hlavu. Nemením nič na odpovedi, aj keď by sa dala o čo-to doplniť (napr. konzumizmus, honba za úspechom - vízia budovania spoločenstva, systematické kroky ako to robiť, atď.), ale skôr chcem ukázať na niečo, čo vidím, považujem za dôležité a v týchto dňoch zvlášť prežívam:
Ak túžime slovom a životom upriamiť pozornosť ľudí na Krista a vzbudiť v nich túžbu po vzťahu s ním a po kráse života, ktorý dáva, je tu jediná cesta – cesta ODOVZDANIA. Nemyslím na to prvé odovzdanie, ktorým začína obrátenie, ale stále a hlboké odovzdanie, neustále náležanie Kristovi. To úprinmé: „Som tvoj“ kňaza, ktorý radostne dvíha ruku, aby rozhrešil márnotratného syna, ale aj „Som tvoj“ vtedy, keď mu ide roztrhnúť srdce od bolesti z povrchnosti a neúprimnosti „kajúcnika“. „Som tvoj“ rodičov, ktorí zistia, že čakajú dieťa, ale aj vtedy, keď im oznamujú, že bude postihnuté či keď sa s ním lúčia. Radostné „Som tvoj“ vtedy, keď sa nám nad mieru darí, ale aj smutné „Som tvoj“, keď veci vôbec nejdú podľa našich predstáv.
Nemiešať šumienky so Živou Vodou. Tam, kde je to potrebné, zanechať vlastné studne a cisterny a napojiť sa a byť neustále napojený výlučne na toho, ktorý je Zdrojom Života. Odovzdanie, ktoré plodí bytostnú skúsenosť z Kristovho dotyku. Skúsenosť, ktorá plodí svedectvo. Svedectvo, ktoré má moc povzbudiť úprimne veriacich, posilniť slabých, hľadajúcim dať svetlo, nabúrať istoty neveriacich, ale tiež ničiť povrchnosť, ľahostajnosť tzv. matrikových kresťanov a ktoré pripravuje cestu tomu, v mene ktorého máme spásu - Ježišovi Kristovi.
Jozef
Súvisiaci článok:
Evanjelizácia Slovenska - ako ju vidíte Vy?