o alibizme, ktorý môže lámať Otcove srdce...
Človek sa často cíti byť silným vo viere, keď je všetko na dobrej ceste, všetko je v poriadku. Ale protivietor, sklamanie, nezdar, komplikácie, choroba vlastná, alebo niekoho koho milujete, situácie bez odpovede, až to je priestor, kde sa ukazuje, o čo/Koho sa opierame... či nás zničí viditeľné, alebo neprestaneme dúfať v neviditeľné... či sa podriadime diktátu našich zmyslov a rozumu, alebo náš duch bude bdieť pred Bohom v dôvere, hoci nerozumie. Otázka je, či chceme "proti nádeji v nádeji uveriť" ako Abrahám... a všetky riešenia očakávať len a iba od Neho. Od Boha, ktorý môže všetko, vždy chce naše dobro, to najlepšie pre nás.
Sú totiž situácie, ktoré nie sú prejavom Jeho vôle a nie je nič hlúpejšie, než sa s nimi zmieriť v domnení, že Boh to tak chcel. Často ma bolí počuť od ľudí, ktorí poznali Božiu lásku, že Boh asi chcel ich utrpenie a asi ho dovolil zámerne, aby ich niečomu naučil. Boh nás vychováva, to je isté. Ale aký Otec by svojmu dieťaťu doprial rakovinu, amputáciu, či popáleniny 3. stupňa, aby ho niečomu priučil??? Ako by sme mohli milovať Boha, ktorý by takto konal? Niekedy premýšľam, ako sa Otec trápi nad tým, že nevieme pochopiť, že to tak nie je ani nemôže byť. Že On je naozaj len a iba Láska.
To, že sa niečo stalo, neznamená, že to Boh chce. Vo všetkom, čo sa uskutoční, vidieť hneď Božiu vôľu, je to isté, ako povedať, že Boh nás núti hrešiť, ničiť si vlastné životy alebo ubližovať druhým. Neexistuje rovnica, že čo sa udeje, to Boh chcel. A čo nie je, to Boh nechce. Boh túži po mnohých veciach, ktoré môžu prísť, ak budú ľudia hľadať Jeho tvár, nechajú sa voviesť do túžob Božieho srdca a povolajú na túto zem svojou modlitbou požehnanie, ktoré si ani nevieme predstaviť. Modlitba hýbe nebom. Hej, je to naozaj tak. Modlitba je stretnutím, kedy chcem chytiť Boha za srdce a chcem v ňom vzbudiť túžbu odpovedať na moje volanie tým, že dá ľuďom, za ktorých prosím, dobro, ktoré im ja nijako nemôžem dať.
V našich životoch sú a budú situácie, v ktorých viera sa stáva jediným nástrojom, ktorý môže uvoľniť moc z neba, aby sa stalo to, čo Boh naozaj chce. Božia vôľa sa deje v spolupráci s nami, nie bez nás. My sme jej súčasťou. Naše konanie je jej súčasťou. Naša viera je jej súčasťou. Nebo je otvorené. Boh povedal, že k nám prikloní pokoj ako rieku.
To, čo mení klímu tohto sveta, to, čo je Božím kráľovstvom, sa uskutočňuje prostredníctvom modlitby, vo vzťahu k Otcovi. Nijako inak. Ježiš nás naučil modliť sa "staň sa Tvoja vôľa ako v nebi, tak i na zemi." Ak sa treba tak modliť, hneď vidíme, že sa to nestane automaticky. Vstúpiš už dnes do tejto roviny modlitby?