Keď Ježiš videl ich vieru, povedal mu: Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.
Raz, keď učil, sedeli tam aj farizeji a učitelia zákona, ktorí sa boli zišli zo všetkých galilejských a judských mestečiek i z Jeruzalema,a moc Pánova bola s Ním, aby uzdravoval. A hľa, mužovia niesli na nosidlách porazeného človeka a chceli ho vniesť a položiť pred Neho.
Keď ho však pre zástup nemali kadiaľ vniesť, vyšli na dom a spolu s nosidlami spustili ho otvorom strechy do prostriedku pred Ježiša. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal mu: Človeče odpúšťajú sa ti hriechy.
Nato zákonníci a farizeji začali premýšľať a hovorili. Kto je tento, čo sa rúha ? Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh ?
Ale Ježiš znal ich myšlienky, odpovedal im a riekol: O čom premýšľate v srdciach ? Čo je ľahšie povedať: odpúšťajú sa ti hriechy ! a či povedať: vstaň a choď ? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, - povedal porazenému: Hovorím ti : Vstaň vezmi si nosidlá a choď domov ! Zaraz vstal pred nimi, vzal, na čom ležal a odišiel domov, velebiac Boha.
A všetci zostali ako bez seba, velebili Boha a naplnení bázňou hovorili: Prepodivné veci videli sme dnes.
/ Luk. 5, 17-26 /
K tebe, ktorý čítaš tieto riadky, sa obraciam s prosbou o pomoc. Stačí jeden Očenáš alebo jeden Zdravas pre moju známu mladú, 26 ročnú dievčinu, ktorá trpí zákernou chorobou. Poprosme spoločne Ježiša o jej duševné a telesné uzdravenie. Ale predovšetkým, nech sa stane Jeho vôľa !.
Chorý na rakovinu.
Pane, počul si jeho krik.
Bol plný strachu a zdesenia.
Nechcel zomrieť, chcel žiť.
Lekári boli bezradní, nemohli pomôcť.
Už nik nemohol zasiahnuť, šlo o rakovinu.
Ale on nechcel zomrieť, chcel žiť.
Žobral o dva roky, potom o jeden.
Ale ani ten jeden jediný rôčik mu nik nemohol dať.
Jeho výkrik bol srdcervúci.
Volal o život.
Nevedel, že smrť je návrat domov.
Nevedel, že Život si ty.