Niečo mimoriadne sa stalo 20. marca ráno, keď pápež František vo svojom papamobile prechádzal cez Námestie sv. Petra, aby pozdravil dav. Zrazu uvidel človeka, muža 52 ročného, so zdravotným postihnutím, ktorého držali a podporovali jeho priatelia. Pápež zastavil papamobil, zostúpil z auta, pohladil postihnutého, pobozkal a požehnal ho. A potom odišiel.

Gesto zostúpenia pred tými, ktorí sú zranení na tele i na živote. Spomenul som si na stretnutie Františka Assiského s malomocným, ktoré poznačilo jeho odchod zo svetskosti a jeho ponorenie sa do Evanjelia. Spomenul som si na Evanjelium, kde sa Ježiš podriadil autorite chudobných, chorých, dnes by sme povedali zdravotne postihnutých: slepých, chromých, zmrzačených, ktorých Ježiš neustále liečil. Evanjelium ukazuje, že tajomstvo jeho vtelenia je tajomstvom zostúpenia do utrpenia ľudstva.

Niekto priniesol túto osobu so zdravotným postihnutím na Námestie sv. Petra, aby sa mohol stretnúť s Pánom a sám Ježiš akoby povedal: „Pre vašu vieru, pre vieru tých, ktorí ťa priniesli, buď zdravý!“. A pápež František ho rozpoznal a miloval uprostred davu. Preto pred ním v jednej chvíli zostúpil a on sa stal tvárou ukrižovaného Krista pred Cirkvou a svetom.

Pápež zostúpil nie pred autoritami, pred mocnými sveta, ale pred týmto chorým a zraneným človekom, pretože v najmenšom z bratov zazrel znamenie ukrižovanej Božej lásky. Slová pápeža Františka o Cirkvi chudobných a pre chudobných sa týmto prejavili jeho zostúpením z auta, keď sa stretol s radostným pohľadom vychádzajúcim z toho zraneného tela, pohľadom zjavujúcim srdce prosiace o lásku.

Dnes ráno pápež dostal pálium a rybársky prsteň ako symbol svojej moci. Ale v skutočnosti to bol tento chorý, kto potvrdil voľbu a službu pápeža Františka škandálom lásky a pokoja. Z Námestia sv. Petra zažiarilo svetlo z chudobných a autority boli posunuté na druhé miesto: posledný sa stal prvým a zdravotne postihnutý sa stal žijúcim Evanjeliom.

Pápežovo stretnutie s týmto postihnutím sa stalo Božím slovom, keď na konci svojho príhovoru pápež povedal: „Nezabúdajme nikdy na to, že skutočná moc je služba a že aj pápež, aby vykonával túto moc, musí vstupovať vždy čoraz viac do takej služby, ktorá má svoj žiarivý vrchol na kríži. Musí hľadieť na službu sv. Jozefa, tak pokornú, konkrétnu a plnú viery, a rovnako ako on otvoriť náruč, aby chránil celý Boží ľud a prijal celé ľudstvo s láskou a nehou, zvlášť najchudobnejších, najzraniteľnejších, najmenších, tých, ktorých Matúš opisuje pri poslednom súde v súvislosti s láskou k blížnemu: ktorý je hladný, smädný, ktorý je pocestný, nahý, chorý, vo väzení“ (porov. Mt 25, 31-46).

Evanjelium stretnutia so zdravotne postihnutou osobou sa stalo ikonou pápeža Františka. Očakávali sme programovú reč. No privítali sme pápeža Františka, ktorý vyšiel z Evanjelia a k Evanjeliu sa vrátil. To je viac než program. To je Evanjelium, ktoré sa stáva bratstvom s maličkými. S pápežom Jánom XXIII. by sme povedali: „Nie je to Evanjelium, čo sa mení; sme to my, ktorí ho začíname chápať lepšie.“

Na Námestí svätého Petra to objatie a bozk pápeža Františka ohlásili ukrižovaného Krista, formu Cirkvi, mieru učeníctva veriacich.