S menom argentínskeho jezuitu Jorge Mária Bergoglia, pápeža Františka, sa spájajú mnohé prvenstvá: je prvý latinskoamerický pápež, prvý si dal meno František a prvý zo synov sv. Ignáca z Loyoly sa stal biskupom Ríma.

Narodil sa v Buenos Aires 17.12.1936, ako syn talianskeho páru Mária a Reginy, on železničiar a ona domáca pani.

Pápež Bergoglio bol od roku 1998 arcibiskupom v Buenos Aires. Dvakrát bol prezidentom Biskupskej konferencie Argentíny. Za kardinála ho vymenoval Ján Pavol II. v roku 2001.

Arcibiskupa Bergoglia si vždy veľmi vážili, nakoľko ako pastier mal vždy priamy a otvorený kontakt s kňazmi, rodinami, deťmi a mládežou, chorými a opustenými svojej diecézy, ktorej sa zvlásť s láskou venoval. Je známy pre svoje jednoduché a skromné spôsoby, radšej chodieval bez auta a používal verejnú dopravu. Je známe, že bol citlivý na sociálne otázky: v žilách mu koluje otázka spravodlivosti a zvlášť uprednostňoval chudobných, čo neustále zdôrazňoval počas svojej pastoračnej činnosti, čím si urobil veľa nepriateľov.

Síce si treba počkať na jeho prvý príhovor, ale už tých niekoľko prvých viet, ktoré povedal z balkóna požehnaní na bazilike svätého Petra po svojom zvolení hovorí, na čo sa zameria: v prvom rade bude vychádzať a opierať sa o silnú jednotu so svojim predchodcom pápežom Benediktom XVI., za ktorého pozval k modlitbe celý Boží ľud.

Je biskupom Ríma a celej rímskej cirkvi, ktorá „predsedá v láske“ všetkým ostatným cirkvámi, teda citlivosť na lásku a na ekumenický dialóg. Dvakrát spomenul vytvorenia „bratstva“ medzi všetkými ľuďmi ako cieľ snaženia celej Cirkvi.

Dozaista neunikol našej pozornosti, že pápež František pokorne požiadal Boží ľud, ešte predtým než udelil svoje pápežské požehnanie „Urbi et Orbi“, aby prosil Pána aby požehnal ich biskupa. Zdôraznil tak výsostne pastiersky začiatok svojej cesty ako biskupa s jeho ľudom: evanjeliová jednota skrze vzájomnú lásku a podporu.

Menom „František“ prekvapil všetkých a vzbudil rešpekt a nádej. Už samo o sebe je úžasným posolstvom: môže vystihovať aj Františka Xaverského, no najmä Františka z Assisi, obaja skromní, jednoduchí, ale predovšetkým preniknutí Evanjeliom. Bol to František z Assisi, ktorý svojou pokorou radikálne obnovil celú Kristovu Cirkev.

Zvolenie pápeža Františka je teda veľkým znamením nádeje pre katolíkov, ale aj pre všetkých kresťanov a pre celé ľudstvo. Ako on sám požiadal, spojme sa v modlitbe, aby sme boli schopní žiť v jednote tento nový krok s novým odhodlaním; krok, ktorý od nás žiada Boh, aby Evanjelium mohlo byť kvasom a soľou našej doby.