História farnosti

 

Kostol Svätej Márie Magdalény

Kostol sv. Márie Magdalény

Zuzana Zvarová (text z monografie – Rusovce, 1998)

Mladšou sakrálnou stavbou, ale dnes dominantnou je rímskokatolícky kostol sv. Márie Magdalény. Terajší farský kostol je ranobaroková stavba z roku 1668, jednoloďová s presbytériom s polygonálnym uzáverom, zaklenutá krížovou hrebienkovou klenbou s predstavanou vežou, ktorá dostala po požiari v roku 1830 jednoduchú ihlanovú striešku. Jednoduchá fasáda je členená lizénovým rámom. Jej hlavný akcent je na vstupnom portáli tvorenom kamenným profilovaným ostením s ušami, v nadpraží, s úsekami kladia nesúcimi tympanon s erbom s nápisom ZICHI AMADE a datovaním 1668. Vrchol portálu tvorí plastika sv. Márie Magdalény. Stavba kostola sa viaže k rodine Zichyovcov. Krypta kostola slúžila až do začiatku 20. storočia ako hrobka ich rodiny, pričom dodnes je v dlážke presbytéria kostola zachovaná epitafná kamenná doska v strede s reliéfnym erbom Zichyovcov s datovaním 1668.

Kompletne zachovaný ranobarokový interiér pozostávajúci z hlavného a dvoch bočných oltárov, ako i kazateľnice pochádza z druhej polovice 17. storočia. Reprezentuje jedinečný celok sakrálneho mobiliáru na území Bratislavy. Jeho pôvodný charakter bol čiastočne narušený na konci 19. storočia, keď došlo k oprave oltárnych plastík (Karl Kohanner, Johann Kätzer) a výmene oltárnych obrazov hlavného a dvoch bočných oltárov. Oltáre tvorené stÍpovou architektúrou s nadstavcom sú vyrobené z čierno polychrómovaného dreva a zdobené bielo-zlatým dekorom palmety, akantu a štylizovaných rastlín.

Hlavný oltár je zasvätený Márii Magdaléne. Z 2. polovice 17. storočia sa zachovali bielo polychrómované plastiky svätcov sv. Ladislava, sv. Štefana, v nadstavci sv. Šalamúna a sv. Jána Krstiteľa, vo vrchole dominuje plastika žehnajúceho Krista. Ústredný obraz kľačiacej Márie Magdalény, ako i obraz nadstavca (Immaculata) pochádzajú z roku 1893 a ich autorom je J. Krikleis. Pravýbočný oltár je zasvätený sv. Karolovi Boromejskému, s ústredným obrazom z roku 1893 rovnako od J. Krikleisa, po stranách s pôvodnými plastikami svätíc, vo vrchole s obrazom svätice zo 17. storočia. Ľavý bočný oltár zobrazuje akt Zvestovania, s ústredným obrazom rovnako z roku 1893 po stranách s pôvodnými ranobarokovými plastikami svätice, sv. Barbory a vo vrchole s plastikou sv. Anny.

Z umelecko-historického hľadiska za jedinečnú v rámci interiéru považujeme kazateľnicu kostola. Parapet 6-bokého rečnišťa je bočnými stÍpikmi rozdelený na 6 polí. V jednotlivých poliach sú v jednoduchých profilovaných rámoch maľované obrazy na dreve, so žánrovými kvetinovými motívmi, štyrmi evanjelistami a biblickými výjavmi. Ozvučná strieška zachováva tvar rečnišťa. Je zdobená barokovou sochou Panny Márie, anjela a svätice, vo vrchole s plastikou pelikána. Z mladšieho barokového obdobia z polovice 18. storočia sa zachoval bočný oltár sv. Anny, tvorený stÍpovou architektúrou s rozklaným tympanónom s ústredným obrazom Výchova Panny Márie, v nadstavci s obrazom Boha Otca, ukončený plastikou svätice.

Krstiteľnica s kužeľkovou nohou a misou v tvare rozety je zo 17. storočia s mladším klasicistickým dreveným vekom s výjavom Kristovho krstu.

Z 19. storočia je zachovaný organ umiestnený na chóre kostola, jednomanuálový pozitív s pedálom. Organová skriňa stojí v strede plochy chóru, mech je uložený vo veži. V strede plochy nad manuálom je nápis Szlezák Mihaly, Pozsonyban. Organ pozostáva z troch píšťalových skríň, stredná prevyšuje bočné, oddelené sú navzájom úzkymi pilastrami s kompozitnými hlavicami. Do rezby vo vrchole centrálnej veže sú zakomponované dva erby zviazané deväťcípou korunou, z ktorej vyrastá kríž. Pravý erb patrí rodine Zichy Ferrari, ľavý je nečitateľný. Organ postavil v roku 1857 organár Szlezák Mihály.

Pred vstupom do kostola je na vysokom okrúhlom kamennom stÍpe umiestnená plastika sv. Antona s Ježiškom v náručí z roku 1719.

 

Kostol Svätého Víta

Kostol sv. Víta

Zuzana Zvarová (text z monografie Rusovce, 1998)

Najstaršou sakrálnou stavbou na území Rusoviec je rímskokatolícky kostol sv. Víta, ktorý už dlho priťahuje pozornosť archeológov, historikov umenia a architektov – pamiatkarov. Kostol sv. Víta je situovaný v južnej časti parku kaštieľa, v tesnej blízkosti Balkánskej ulice. Objekt je hmotovo a dispozične jednoduchá jednoloďová stavba výškovo gradujúca od sanktuária, cez loď k veži. Štvorcová veža je predstavaná na pilieroch s podklenutím. Loď obdÍžnikového pôdorysu je zaklenutá tehlovou valenou klenbou so štyrmi pármi luniet, nesených šiestimi pármi pilierov. Je prístupná dvoma vstupmi – hlavným z podvežia a bočným z juhovýchodnej strany. Zastrešená je sedlom. Štvorcové sanktuárium je zaklenuté tehlovou klenbou a zastrešené polvalbou. Predstavaná veža je nesená dvoma hranolovitými piliermi. Podvežie je z troch strán otvorené a zaklenuté krížovou klenbou. Druhé poschodie veže má otvory do všetkých štyroch strán, z toho tri sú združené so stredným kamenným stÍpikom s bobuľovou hlavicou a pätkou s pazúrikmi.

Veža je ukončená helmicou. Fasáda objektu plne odráža zložitý stavebný vývoj kostola od kameňa s rímskym nápisom na pilieri veže, zachovaného pôvodného "okula" sanktuária, nárožných bosáží, až po renesančný kamenný portál s datovaním 1613 na bočnej fasáde. Najproblematickejšou sa pri tejto stavbe stáva otázka jej datovania vzniku. Posledný stavebno-architektonický výskum objektu realizovaný v roku 1993 zhrnul doterajšie výsledky o stavebno-historickom vývoji objektu. V prvej etape vznikol jednotný stavebný celok pozostávajúci z hmoty veže, lode a zaklenutého sanktuária a podklenutie veže. Loď bola plochostropá. Predpokladá sa, že kostol postavili na mieste staršieho objektu. Už v tejto etape boli do objektu dva vstupy – čelný a bočný. Veža bola zvnútra neomietnutá, delená dvoma podestami na trámoch. Predpokladá sa, že bola ukončená tehlovou helmicou. Datovanie tejto etapy nie je jednoznačné, uvažuje sa o 14.-15. storočí. Druhá, jednoznačnejšia fáza – renesančná, je datovaná latinským nápisom nad bočným vchodom, ktorý hovorí o tom, že rusovský farár Peter TisIiarich dal kostol upraviť a znova vysvätiť. Uvedený je dátum 15. 6. (sviatok sv. Víta) 1613. V tejto etape dostal bočný vstup kamenný portál s lištou a nadpražnou rímsou. Realizované sú ryté výzdoby nároží objektu a okien. Najväčším zásahom barokovej fázy z polovice 18. storočia bolo vloženie valenej klenby na pilieroch do priestoru lode. Vtedy bola pravdepodobne postavená i sakristia podkovovitého tvaru. Posledná ucelená úprava kostola prebehla koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Došlo k zbúraniu sakristie, vybudovala sa dnešná tehlová helmica veže, osadil sa zvon a kríž, realizoval sa nový krov. Kostol bol omietnutý v exteriéri a interiéri. Pôvodný interiér kostola sa nezachoval. Okolo kostola bol cintorín, funkčný do konca 18. storočia. Dnes ho pripomína len drevený kríž situovaný pri ceste.

Zhodnotenie významu kostola ako stredovekej sakrálnej stavby a jeho miesto a postavenie vo vývoji stredovekých Rusoviec, ako i Bratislavy, prípadné vývinové súvislosti so stredovekou sakrálnou architektúrou vidieckych sídiel Podunajska je doteraz nezodpovedanou vecou.

 

Súsošie Najsvätejšej Trojice

Súsošie Najsvätejšej Trojice

Súsošie Najsvätejšej Trojice so sochami sv. Márie Magdalény, sv. Floriána, sv. Rochusa a sv. Jána Nepomuckého. Súsošie bolo z roku 1748, obnovené bolo v rokoch 1998 –

2004, kedy boli urobené kópie sôch svätcov a nanovo osadené. Podstavec je hranolový, konkávne prehnutý, na jeho stranách sú nové erby obce, rodový erb Zichyovcov,
Henckelovcov a Štefánie Lónayovej. Vo vrchole stĺpa je kópia sochy Boha Otca s ukrižovaným Kristom v náručí.

Literatúra a pramene: Hradský,J., Mallinerits, J.: Rusovce, PT, Bratislava 2007, str. 160

Súsošie Boha otca s ukrižovaným Kristom

Socha sv. Márie Magdalény

Socha sv. Rocha

Socha sv. Jána Nepomuckého

 

 

 

 

 

 

 

 

Kaplnka Laury Henckel Von Donnersmarck

 

Reliéf anjela na čelnom štíte

Mauzóleum resp. pohrebná kaplnka

Mauzóleum resp. pohrebná kaplnka bola postavená v roku 1884. Dala ho postaviť grófka Laura Henckel von Donnersmarck. Jednoloďová stavba so sedlovou strechou je postavená v neogotickom štýle. V štíte sa nachádza erb Henckelovcov a medailón s anjelom a panorámou Bratislavy (?) , s nápisom ZUR EWIGEN HEIMAT ( k večnej domovine ).

Literatúra a pramene: Hradský,J., Mallinerits, J.: Rusovce, PT, Bratislava 2007, str. 159

 

 

 

 

Brána Cintorína So Soškou Panny Márie

Socha Panny Márie s Ježiškom

Murovaná brána na cintorín je riešená v duchu ľudového baroka. V strede má vstup v podobe lomeného oblúka, ktorý je po obvode farebne zvýraznený. Zo strany ulice je nika, ktorá je lemovaná modrým pásom. V nike je drevená socha Panny Márie ako kráľovnej nebies v náručí s malým Ježiškom. Socha je z roku 1779 a je príkladom ľudovej podoby baroka. Brána je po obnove. Ukončená je kovovým krížom.

Literatúra a pramene: Hradský,J., Mallinerits, J.: Rusovce, PT, Bratislava 2007, str. 159

 

 

 

 

 

 

Morový Stĺp Sv. Antona

Morový stĺp sv. Antona

 

Stĺp so sochou sv. Antona. Stĺp je postavený na vysokom hranolovom podstavci s nápisom. Má rímsovú pätku, hladký driek, ukončený je platňou, na ktorej stojí sv. Anton, ktorý je oblečený do mníšskeho rúcha. V ľavej ruke drží sediaceho anjelika, pri nohách mu leží baránok. Stĺp bol postavený v roku 1719 na pamiatku morovej epidémie v roku 1713. Nápis v dolnej časti nie je zachovaný úplne: DIESE STATION WAR AUFGERICHT WORDN ZU EHREN GODTES WEGEN EINER SCHVEREN KRANKH …. ERBARMEN.

Preklad: „Táto socha bola postavená na slávu Božiu kvôli ťažkej chorobe (mor )… zmilovanie ….."

Literatúra a pramene: Hradský,J., Mallinerits, J.: Rusovce, PT, Bratislava 2007, str. 163

 

 

 

 

Socha Piety

Socha Piety

Podstavec s nápisom

Táto socha pôvodne stála pri ceste do Rakúska, do Zeiselhofu pri dnešnom PD Dunaj. Na podstavci je vytesaný nemecký nápis, ktorého preklad znie: „Pochválen buď Ježiš, Mária, Jozef. Tento kríž nechal urobiť Jakob Kats a Helena, jeho domáca zo zbožnosti Bohu roku 1742". Pri soche sa zastavovali púte, ktoré išli ku kaplnke Povýšenia sv. kríža v Zeiselhofe. Literatúra a pramene: Hradský,J., Mallinerits, J.: Rusovce, PT, Bratislava 2007, str. 164.

Kronika Farnosti

Pozývame vás zalistovať si v kronike farnosti Rusovce, ktorú zostavila pani Hana Dostálová. Tu nájdete aj jej autentický rukopis. Ďakujeme!