Bol to úžasne oslobodzujúci zážitok. Akoby som pochopila, prečo sa to nemusím báť vystúpiť dopredu, vedela som, ako sa mám modliť! Tiekli mi slzy a po modlitbe som cítila túžbu padnúť na kolená a ďakovať. Chválila som Pána, nevnímala som nič, len to že Je, je živý a je tu so mnou. Pomyslela som si – tak to je asi ono. Výborne, už nemusím ísť dopredu a prosiť, aby sa za mňa niekto modlil. Už som to zažila a bolo to celkom fajn.
Uvidela som manžela a on sa ma zrazu opýta – tak čo ideme, aby sa za nás pomodlili ? A ja mu hovorím – ale nie, ja už nejdem. Nežne ma chytil za ruku : Poď, ideme. Ja som povedala : No dobre, tak neskôr. Vtedy som uvidela malé dievčatko. Bolo choré a modlili sa nad ním, pretože malo ísť na operáciu očí. Počula som hlas – choď, modli sa nad ním a bude uzdravené.
Nezabudnem na ten okamih, pretože vtedy som dostala veľký strach a povedala som si – ako to môžem urobiť ? Ani neviem, ako by som sa mala modliť a bojím sa, čo ak nevyzdravie ? Malé dievčatko sa zrazu rozplakalo a chcelo odísť. Mňa sa zmocnil obrovský smútok. Prečo som to neurobila ? Prečo som nešla za ním a neposlúchla ? Pochopila som, že Duch má ešte len prísť.
Neváhala som ani minútu. Postavila som sa a poprosila, aby sa za mňa modlili. Začali sa nado mnou modliť a ja som sa bála, aby som nebola sklamaná. Čakal som niečo výnimočné a veľké, kedy ma Duch osloví a ukáže mi cestu. Bála som sa, že pre moju slabú vieru, pre moju nepripravenosť prídem o ten dar. Čoskoro som poznala, že moje obavy boli úplne zbytočné.
Počula som jednu vetu – Si Bohom milovaná. V tom istom okamžiku som prehliadla hĺbku mojich hriechov – aj tých, o ktorých som si myslela, že vlastne nie sú hriechmi a bolo mi zo seba hrozne zle. Modlila som sa v slzách – ako ma môžeš Bože mať rád ? Ty to nevidíš ? Ty necítiš odpor nad takým úbožiakom, ako som ja ? Ty ma miluješ ?
A moje srdce naplnila vďačnosť. Bola som otvorená a Duch mi poslal slovo, ktoré mi dalo jasne poznať moje miesto, dar a poznanie. Cítila som, že som tak naplnená, že možno viac ani nie je možné. Tá radosť pretekala zvnútra von a liala sa v prúdoch sĺz, očisťovala môj duchovný zrak a ja som mala pocit, že mnohým veciam rozumiem akosi inak, hlbšie. Akoby sa vyjasnilo a spoza oblakov vyšlo slnko. Hriala som sa v teple Božej lásky a nechala som sa rozmaznávať.
Uvidela som manžela. Kľačal a modlil sa. V jednej chvíli sa zdvihol, pozreli sme sa na seba a padli si do náručia – a vzlykali sme spolu ako malé a veľmi, veľmi šťastné deti.