Hľadala som odpovede a v jednom sme boli verní – v prípravnom seminári na vyliatie Ducha Svätého. V tomto čase sme sa začali pripravovať na 2.ekumenické stretnutie. Mala som veľa dôvodov a výhovoriek, prečo neísť a bola som rozhodnutá, že radšej zostanem s deťmi doma, manžel nech ide sám. Ráno mi však manžel nedovolil zostať doma a tak som išla - nech je, ako chce.

Na stretnutie som vtedy išla s tromi otázkami, ktoré som v modlitbovom seminári neustále v krátkej prosbe predkladala Pánovi – Pane, pomôž mi vyriešiť problém s mojou modlitbou, s utajenou túžbou a strachom, aby mi Pán dožičil milosť prežiť vyliatie Ducha Svätého a aby mi ukázal, aký dar má pre mňa a kde ma chce mať, kam mám nasmerovať svoj život.

Prvý bod programu – chvály a modlitby. Tie piesne sa mi skoro vôbec nepáčili a tvrdila som, že takú synťákovú hudbu neznášam. Ale rada spievam a zapojila som sa do spevov. Pri modlitbách som prežila takú jednoduchú radosť vo chvíli, keď sme všetci spievali  piesne v jednote v Duchu.

Potom sa modlili za chorých a za tých, ktorí potrebovali radu. Vôbec som nemala v úmysle ísť na modlitbu, ale manžel ma zrazu celkom na konci postrčil dopredu a hovorí – tu je ešte jedna. Ja som sa cítila trápne, nevedela som, čo mám vlastne povedať, keď tu mi napadlo – modlitba.

A tak som  povedala o mojom probléme. Bola som prekvapená odpoveďou. Poradili mi utiekať sa ku Kristovej krvi, vzývať Jeho krv v okamihu pokušení a môžem povedať, že to perfektne funguje a zároveň ma potešili, keď povedali, že nás dvoch s manželom čakajú nádherné veci. To ma potešilo a poobedie som očakávala už s pokojom a zvedavá. Počas prednášok i modlitieb som sa stále modlila za to, aby mi Pán daroval svojho Ducha a aby sňal zo mňa strach a predsudky.

Kázeň bola živé slovo o prvých Turícach  a očakávaní Ducha Svätého. Pri modlitbách chvály som pocítila povel : „ Choď a povedz, že Duch Svätý si v nás chce budovať svoj chrám.“ Povedala som si – veď si si sľúbila, že sa pokúsiš prekonať strach. Tak som vyštartovala.

Tesne predo mnou si vzal mikrofón niekto iný a ja som si povedala – neodídem. Ešte som sa potešila – aspoň mám čas pripraviť si nejakú modlitbu na úrovni, aby som sa nevyhanbila, nech tam nekokcem. Stále som nechápala, čo vlastne Duch odo mňa chce!

Nadišla tá chvíľa – vzala som mikrofón a v tej chvíli som zabudla všetko, čo som mala pripravené, len tá jedna úvodná veta, ktorú som počula ako prvú, zostala. A stalo sa niečo  úžasné – počula som samu seba, ako hovorím a nemohla som veriť svojim ušiam. Dodnes si nepamätám, čo som presne hovorila, viem len jedno – niekto iný hovoril cezo mňa.