Potom prišiel december 2003 a manžel prežil niečo zvláštne – jednoducho začal z ničoho nič na jednom stretnutí spoločenstiev slziť. Ja som sa mu čudovala a potom sa stalo niečo divné – začala som ho podozrievať, že on zakusuje nejakú zvláštnu Božiu milosť a ja som mimo.
Ja som necítila nič a začalo mi to akosi vadiť – „veď ja som bola tá lepšie veriaca, on sa mňa vždy na všeličo pýtal, ja som vedela viac, ja som bola pred ním“ - a tu sa deje niečo s ním a ja som vedľa neho a nič necítim, nič nepočujem.
Potom to však prešlo a zabudla som na to. O nejaký čas – bolo to po stretnutí animátorov, prišiel domov manžel celý nadšený a stále sa chcel modliť chvály. Ja som tomu neprikladala veľký dôraz – keď chce, nech sa modlí. Ja budem s ním, pokiaľ vydržím a potom pôjdem spať.
Potom bol na seminári o vnútornom uzdravení a to ho nadchlo ešte viac. Bol plný lásky, pokoja, nadšenia, ochoty, obety a keď som ho videla večer pri odchode do spálne ako kľačí pri modlitbe s rukami pred sebou a modlí sa na kolenách – hoci predtým vždy hovoril, že nemôže kľačať, lebo má problémy s kolenom – sústredený, šťastný a plný Boha, začala som mu v kútiku duše závidieť.
Najprv trocha, potom viac a stále som sa pýtala – ako to, že on áno a ja nie ? To je nespravodlivé, ja som mala prvá prežívať Božiu blízkosť, aby som ho mohla učiť a byť mu príkladom. A tu som musela priznať, že ja to nie som, že on prvý v našom manželstve prežíva niečo nádherné – a ja som len divák, nie priamy účastník.. Strašne ma to hnevalo a v tých dňoch sa mi akosi prestávalo dariť v práci, ak som predtým zažívala pri mojej vlažnej modlitbe len sucho, teraz som pobadala niečo úplne nové – ak som sa aj chcela s ním modliť, zrazu do mňa vošla veľká nervozita, začala ma tá modlitba rozčuľovať a len som sa pýtala sama seba – dokedy tu chce zase spievať a modliť sa ?
Načo tu vlastne s ním sedím? Idem radšej spať, keď chce byť unavený, je to jeho problém, ja sa potrebujem vyspať. Zároveň musím povedať, že vďaka Bohu, ktorý ma ani vtedy neopustil, veľmi ma to mrzelo, že som taká a nevedela som si sama so sebou rady.
