Postoj chvíľu.
Nie pod umelou pouličnou lampou, ale pod Božím svetlom.
Nechaj sa objať lúčmi slnka, pohladiť kvapkami dažďa...
Započúvaj sa do hlasu vetra...
A to všetko pod krížom...
Neutečieš pred Ním.
Boh ťa v ňom hľadá...
A ty?
Skús sa v ňom nechať nájsť...
Dnes znova prehovoril.
Vyzdvihol svoj kríž
a pripomenul
dary
dané svojim deťom
po odchode z raja:
....Bolesť...
.... Chorobu ....
... Samotu....
... Strach...
... Lopotu....
... Rozpadnuté vzťahy....
... Nepochopenie ....
... Sucho v duši .....
... Nezodpovedané otázky...
... Nenaplnenú túžbu žiť s naplneným srdcom...
Nekričal!
Hoci je Boh!
Netrestal!
Hoci za nás zomrel!
Nezúfal!
Hoci ho toľké ľudí ignoruje...
Boh aj dnes
ukázal svoju pravú tvár...
Tam hore...
... na slovenskej Golgote...
... v kameňolome...
... na hore Butkov....
... týčiacej sa nad Ladcami....
Prišiel,
aby nám povedal,
... že je s nami...
... že je tou Cestou, Pravdou a Životom,
... že nám rozumie aj keď mlčí
... že vie, prečo nám nesplní všetky naše priania...
... že túži po nás, aby sme s ním zomierali na kríži a rodili sa pre nový život...
... že s nami ráta, a chce nám dať pokoj, aj keď sa svet zmieta v rôznych bojoch...
... že rozumie každej našej obave, strachu a bezmocnosti...
... a že je pripravený nám žehnať...
... premieňať kamenné srdcia, na srdcia z mäsa a kostí, na srdcia súcitné a zraniteľné....
Prišiel,
aby sa znova za nás obetoval....
... vo svätej omši...
... a dal nám znova svoje Telo a Krv....
... Povedal: „Poďte, vezmite a jedzte...“
... Cez otca Petra sa prihovoril a pripomenul, že každého z nás hľadá vo svojom kríži...
To miesto nad Ladcami...
... kameňolom plný tvrdých skál....
... ešte pred dvomi rokmi ponorený do ticha....
si vyvolil BOH
aby mocne prehovoril
k nám....
cez kríž...
cez prírodu...
cez zmŕtvychvstanie...
cez príhovor jeho svätých...
Dnes,
v hodine Božieho Milosrdenstva sa tu stretlo 1000 pútnikov,
aby ho počúvali,
aby mu nanovo odovzdali svoje bolesti a kríže,
aby sa Ním nechali obdarovať....
Aby ho znova pozvali do svojho života...
Dnes,
na sviatok Povýšenia svätého Kríža
sa ľudské oči upierali na znak našej spásy
a prosili o múdrosť,
aby vedeli
a mali silu
vyberať si v živote
tie lepšie veci...
Butkov,
Kríž,
Hora,
Kameň...
Slová a písmená odišli....
Ostalo iba
veľavravné:
AMEN...
PS....
Niekoľko foto...