Nuž čo, zamilovať sa je ľudské. Milovať je Božie. Odpúšťať je dokonalé... Zriekať sa je... Doplňte si sami. Okrem toho, že je dnes deň objatí a je pre mňa aj deň spomienok Deň kedy sa moje vnútro akosi chveje... Deň, kedy sa do mňa Niekto druhý krát zamiloval.

Ráno, keď som sa pomedzi kvapky predierala cestami, necestami, mi v hlavou preblesla celkom obyčajná otázka:

Ozaj prečo ma miluje Boh?

Odpovedí som mala po ruke hneď niekoľko: Pretože som dobrá...Pretože som kresťan... Pretože sa modlím... Pretože som pokrstená....

No žiadna neuspokojila moje srdce.

Tak prečo????

 

Stalo sa to deväť mesiacov pred mojim narodením. Jednoducho sa rozhodol, že ma pošle na svet. A zamiloval sa. Zamiloval sa do zázraku života. Zamiloval sa do mňa, ako do človeka, ktorého vloží do lona mojej mamy. Nie, nemiloval ma pre žiaden môj skutok, a už vôbec nie pre moje modré oči. A ani preto, že vedel, že sa raz stanem kresťankou a budem svojimi šatami „čistiť kostolné lavice.“ V tej chvíli mu to bolo jedno....

 

Pre neho nie sú dôležití kresťania, moslimovia, evanjelici, andventisti, (slobodo) murári či iní... Pre neho je dôležitejšie iné – človek!!! Ani Adama a Evu nestvoril ako kresťanov, ale ako Ľudí. A dal im raj.... všetko... aj slobodu....

 

Tešil sa zo mňa oveľa skôr ako moja mama a ocino. Boh sa zamiloval do dvoch buniek, kým rodičia už do svojej trojcentimetrovej dcéry, skrytej v lone....

 

Boh sa zamiloval do mňa rovnako ako do teba! A miloval ťa napriek tomu, že vedel o tvojich pádoch, sklamaniach, hriechoch, neistote... Vedel, že sa zablatíš, padneš, že dovolíš, aby ťa iní zneužili a využili, že si necháš pošliapať srdce, ktoré on do teba vložil s neskutočnou láskou a za zvukov fanfár všetkých anjelov....

 

Cítiš to?

Ešte aj dnes ťa miluje ako človeka... ako miloval prvých ľudí v Raji a každý deň ti vraví: „Poď! Vôjdi do mojej radosti, ty človieča... ty ľudský tvor...“

Keď už je ten deň objatí, nechaj sa objať človekom a jeho láskou....

 

Nuž narodila som sa...

Mala som štyri dni, keď ma zaniesli do kostola. Vraj čím skôr, tým lepšie.... A hlavne tichšie, takže cesta z pôrodnice bola spojená s okľukou, ale čo už...

 

A práve vtedy, pred „xy“ rokmi sa do mňa môj Boh zamiloval druhý krát.

Vraj pršalo, rovnako ako dnes, keď krstili...

Musela to byť paráda.

Božie srdce pišťalo od radosti... a vzalo ma do náručia. Boh s láskou vypálil do mojej duše kód večnosti a chválil sa. Láska si nemôže nechávať veci pre seba... láska rozdáva radosť...

„Milí moji anjeli, pozrite sa, aké nádherné a jemné stvorenie som poslal na zem... Zachytilo môj signál. Prijalo kód večnosti. Aj keď ho občas stratí, vždy bude tušiť moju frekvenciu...“ A anjeli?

Tancovali...

Bola hostina,

spievalo sa....

A ja?

 

Prepáčte.

Osobne si nič z toho dňa nepamätám....

Iba tuším – a to vďaka kódu večnosti, že sa Boh zamiloval do mňa po druhý krát...

Vždy keď som s Ním o tom chcela hovoriť, mlčal...

 

No pred dvoma rokmi prehovoril.

Presne na výročie môjho krstu.

Bola som pri tom, ako sme krstili Emmu. Malé štvortýždňové bábätko.

Hneď po tom, ako kňaz nad ňou povedal: „Emma Johanka za ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého,“ zaspala v mojom náručí.

S úsmevom, ktorý sa nevmestí do slov ani do písmen...

Nádherný, jemný, pokojný....

Iste ju Boh vzal do neba, aby ukázal anjelom svoje dielo.... A zamilovane sa zahľadel na svoje stvorenie...

Nuž čo Emma rastie a od tej chvíle my dve spolu niečo máme....

Keď bude troška väčšia porozprávam jej o tom, ako ju Boh miloval, keď jej zveril život....ale i o kóde večnosti, ktorý dostala....

 

Iste si na to nebude pamätať, ale ja áno.... Na jej úsmev, totiž nezabudnem.

 

Sedím a premýšľam....

nad životom...

nad krstom...

nad mojim kresťanstvom....

i nad tým prečo ma miluje Boh....

 

A musím odhrnúť veľa predstáv a závesov, kým uverím.... že sa prvý krát zamiloval do mňa ako do človeka....

 

On nás totiž nedelí na dobrých a zlých...

na úspešných a skrachovaných...

na vydatých, ženatých a rozdelených...

na pokrstených a ateistov...

na evanjelikov či katolíkov...

To sa delíme sami....

 

On nás nechce rozdeľovať... on nás chce spájať... veď s každým z nás mal svoj plán... stvoriť človeka...

Pane nauč nás byť ľuďmi, ktorí svoju ľudskosť posväcujú Tvojou zamilovanou láskou.