Je ráno. Otváram oči. Prvé čo mi preblesne mysľou je, že Boh mi daroval milosť, aby som sa prebudila do jedného z naj-slávnostnejších dní. Nie že by ostatné boli iba také „obyčajné,“ ale tento je pre mňa priam prvo – májový a prvomájovo anjelsky.
Tú výnimočnosť mu dal chlapček Riško, ktorý prišiel na túto zem 1. mája 1997.
Beťár, huncút... milujúci život. Rozdávajúci radosť a občas i píliaci nervy...
No v jeden deň si ho Boh vzal do svojej bojujúcej armády. A menoval ho za škôlkárskeho generála.
Poslal ho do boja so zákernou chorobou menom rakovina.
„Viem, prečo ju nemôžeš mať ty,“ prihováral sa z času na čas.
„Prečo?“
„Lebo iba mne dá Boh silu, aby som bojoval.“
A veru bojoval statočne.
Spolu so svojimi rodičmi, starými rodičmi i známymi.
Poznal viac, ako my dospeláci...
Videl lepšie a ďalej, ako my, čo nosíme okuliare...
Bol pre nás malým spytovaním svedomia.
Keď bol hospitalizovaný na onkológii, bola s ním mama.
Raz sa jej spýtal: „Mami, prečo plačeš?“
A dostal odpoveď: „Lebo ma veľmi bolí hlava.“
Zamračil sa. „Nie, ty plačeš preto, lebo ja som chorý. A nevieš, že ani ty nemôžeš klamať?“
Nechodil ešte do školy, no bol múdrejší ako všetci docenti a profesori dokopy.
Prečo si to myslím?
Lebo žil s Bohom, vnímal ho...
A bolo mu jasné to, čo si mi musíme vymodlievať alebo teologicky odôvodňovať
V jeden júnový deň sme ho vzali na svätú omšu.
Keď bolo premenenie jeho detské oči uprene pozerali na Eucharistiu.
Odvážila som sa ho neskôr spýtať, čo hovoril Ježišovi.
Mrkol na mňa a vraj: „Čo ťa do toho. To je medzi mnou a ním.“
Nesťažoval sa. Vyhrával bitky, ale vojnu nakoniec prehral.
Boh ho menoval za Admirála. A k uniforme mu pripäl krídla a svätožiaru. Bolo to 1.9. 2004.
A vtedy nám nechal odkaz: „Nesmúťte, dobro zvíťazilo v mojom srdiečku, aj keď sa vám slza ligoce na viečku, ja svoju malú rúčku v Ježišovej mám. Pokoj a dobro vám na zem posielam.“
Ten prvý september zmenil môj život.
A nebol by ho zmenil, keby pred ním neprišiel prvý máj.
Riško sa stal mojim anjelom.
A jeho orodovanie má v nebi svoju moc.
Odkedy dostal krídla, je blízko mňa.
Pred chvíľou som brúsila po internete a hľadala jeho fotku. Hnevala som sa, že jej „nikde niet.“
„Riči, tak kde si?“ povedala som si iba tak sama pre seba. A v tom mi oči padli na malé okienko... Bingo. Bolo správne. Teda je tu.
Pozerám pred seba. Vidím 6 knižiek: Anjel Riško a farby, Anjel Riško a čísla, Anjel Riško a ročné obdobia, Anjel Riško a svet, Anjel Riško a abeceda...a Anjel Riško a zvieratká...
Riško tu bol krátko...
a Boh ho uznal za hodného nebeského kráľovstva.
Teraz je tam. A nielen tam. Je tu.
Blízko pri tebe, keď čítaš tieto riadky...
Verím, že v deň svojich narodenín pre zem, rovnako ako v deň narodenín pre nebo, zosiela na nás veľa milostí...
A tak ti Riško,
ďakujem, za všetko, čo som od teba dostala, kým si tu bol medzi nami....
za slová, úsmev, za smiech i smútok.
A ďakujem aj za tvoje nebeské vylomeniny.
Za vypočuté prosby...
Za požehnanie, ktoré z neba sypeš na svojich rodičov a tvoje dve malé sestričky.
Ďakujem že si...
A ozaj, vieš, prečo o tebe tu takto píšem?
Aby si sa mohol stať anjelom všetkých... a aby si mal koho ochraňovať. Veď ty máš predsa ľudí rád...
A tak ťa posielam k v týchto riadkoch k tým,
ktorých nosím vo svojom srdci,
a verím, že im vyprosíš Božie požehnanie...
Smrť nie je koniec. Je to začiatok nového života s Kristom...
A kto má Krista rozdáva...
Nezabudnime ďakovať za anjelov.
