Čítam si Druhý list Timotejovi a narážam na vetu : „Ak ho zaprieme, aj on zaprie nás.“ Ako je to možné ? Naozaj ma Ježiš zaprie ? Naozaj ? Veď ma miluje neskutočnou láskou. On je Boh- ja som IBA človek... a ON ma naozaj zaprie ?...
Vtom som si spomenula ako som raz vychádzala z budovy, kde pracujem. V ten deň sme mali nejaké závažné jednania a ja som sa už nemohla dočkať, kedy si prezlečiem kostým a vyzujem elegantné, ale nepohodlné kožené topánky. Vychádzam a zbadám priateľa. Zvažujem, či je to naozaj on- roky sme sa nevideli. Zdravím sa mu. Prekvapene odpovedá na pozdrav. Pristavím sa, rozprávame sa a ja som úplne nadšená, že ho opäť vidím : „ Ty, pozerala som, či si to naozaj ty, skoro som ťa po rokoch nespoznala.“ „Ja som ťa spoznal hneď“ on mi na to „ častejšie ťa tu vidím“. „A čo si na mňa nezavolal ?“ pýtam sa prekvapená ? „Nechcel som, aby si sa cítila nepríjemne, že nejaký cigán na teba pokrikuje“ povedal vyhýbavo a pozrel na svoje montérky zašpinené od farby, ktorou strieka stroje. Pracuje už zo päť rokov hneď vedľa vo firme. „Čo si sa zbláznil ? Ja som taká rada, že ťa vidím“ reagujem a kráčame spolu veselo sa rozprávajúc, stretajúc mojich maturantov. Som šťastná, že ten chlapec, s ktorým sa život kruto zahral a keď vyrástol z decáku, našiel domov v Žakovciach, kde som ho pri pomoci pánovi farárovi stretla, je teraz zodpovedným mladým mužom, má prácu, ktorá ho baví a darí sa mu. Nepozdravil ma, lebo ma má rád. Možno si práve myslel, že predošlé razy som ho až veľmi dobre videla, no predstierala som, že ho nevidím...
Ak by ma mal Ježiš zaprieť, tak len preto, že ma tak veľmi miluje– ak Mu dám pred ostatnými najavo, že Ho NECHCEM poznať, neprizná sa ku mne len pre to, že to ja tak chcem. No ak len robím chybu, ak som slabá, milujem Ho, ale nie vždy Ho viem vyznať- k tomu Sväté Písmo dodáva : „Ak sme neverní, ON ostáva VERNÝ, lebo seba samého zaprieť nemôže.“