Učeníctvo

"Môj Otec je oslávený tým, že prinášate veľa ovocia a že sa stávate mojimi učeníkmi" (Ján 15, 8).

Učeníctvo má v živote kresťana špeciálne miesto. Pre samého Ježiša bol vzťah s učeníkmi na rovnakej úrovni ako k matke a k bratom (porov. Mt 12, 49). Počas celého účinkovania im venoval špeciálnu pozornosť a taktiež ich napokon povzbudzoval, aby išli do celého sveta a učili ďalších (tvorili učeníkov - μαθητεύσατε) (porov. Mt 28,19-20). V tom čase bolo niečím normálnym, že láske k životu (fileo zoe -filozofii) sa ľudia učili od potulných učiteľov.

Aký ma význam pre dnešného človeka vzťah Majster - učeník, ktorému Ježiš pripisoval taký veľký význam? Čím sa vlastne odlišuje od sprevádzania a koučingu?

Majster (odovzdávateľ)

Hneď na úvod chceme upozorniť na slovo Majster. Netreba ho vnímať v zmysle východných náboženstiev alebo ako nejakého "guru". Skôr svojím významom pripomína majtra-remeselníka a jeho vzťah k učňovi, ktorý sa od neho učil napodobňovaním. Na niektorých miestach sme pojem "majster" nahradil slovom "učiteľ".

Pri vnímaní špecifík koučingu a duchovného sprevádzania môžeme vnímať potrebu ešte jedného oveľa širšieho vzťahu, ktorým sa uskutočňuje pastierstvo v Božom ľude. Toto miesto patrí vzťahu Majster a učeník. Učeníctvo vychádza z potrieb vedenej osoby, ale aj z Božieho povolania a zahŕňa odovzdávanie oveľa hlbšej skúsenosti vedenia. Tým hlavným majstrom v najplnšom slova zmysle je pre každého kresťana samotný Ježiš Kristus. Preto aj každý muž, či žena, ktorí sa dostávajú do role „majstra" či učiteľa, sú v prvom rade permanentnými Ježišovými učeníkmi, a svoje učeníctvo tak iba odovzdávajú ďalej.
Na tomto mieste ponúkame stručný prehľad ôsmich bodov, ktoré charakterizujú rolu Majstra (učiteľa).

1. Volí si

Ježiš si vyvolil dvanásť mužov, aby boli v jeho blízkosti, stali sa jeho blízkymi učeníkmi. Rovnako aj majster v dnešnej dobe, hľadá človeka s úprimným srdcom pre Boha, ako aj človeka, s ktorým je rád, aby mu pomohol rozvinúť potenciál i Boží zámer, ktorý v ňom rozoznáva. Existuje aj iná možnosť, keď človek cíti Božie volanie, a preto požiada konkrétnu osobu o vedenie vo forme učeníctva.

2. Venuje čas

Majster venuje svoj čas, ktorý by mal zahŕňať spoločné stolovanie, prácu, zábavu, smiech, vychádzky, cestovanie, ako aj vyučovanie a duchovné aktivity. Niektoré z týchto možností sa udejú spontánne, ale väčšinou si ich majster musí vopred naplánovať.

3. Je príkladom

Ježiš neustále žil pred svojimi učeníkmi zbožný život. Keď sa modlil, jeho učeníci sa chceli naučiť, ako sa modliť (Lk 11, 1). Majster by nemal iba žiť život zbožnosti, ale mal by aj vysvetľovať, prečo a ako veci robí. Pomáha tak čoraz viac zapájať do vedenia samotné srdce žiaka. Jeho príklad sa stáva dôležitejším ako slová.

4. Určuje úlohy

Vedenie človeka v učeníctve musí zahŕňať zadávanie konkrétnych úloh, ktoré má splniť. No zároveň dbá o to, aby sa učeník necítil ako sluha, ale aj napriek potrebnej prísnosti ako priateľ (Jn 15, 15), ktorý je v konečnom dôsledku iba umývaný, aby mohol byť celý čistý (Jn13, 10). Úmyslom majstra preto nie je uľahčiť si život, hoci sa to môže stať, ale pomôcť jeho učeníkovi rásť a rozvíjať sa cez vernosť. Boh vernosť miluje a odmeňuje (viď Lk 16, 10 - 12).

Detaily – vyjadriť presne, aké má majster očakávania – čo je potrebné, a tiež kedy, kde a ako to treba urobiť
Priestor – dať učeníkovi slobodu, aby úlohu urobil tak dobre, ako vie
Úspech – zámer je dať učeníkovi úlohu, v ktorej môže uspieť. Občas sa môže stať, že neuspeje, ale majster by nemal dopustiť, aby sa to stávalo príliš často. Ak sa niečo nevydarí, použije túto skúsenosť k budovaniu dôvery, nie k vyneseniu odsúdenia.

Ježiš takto vyslal 72 učeníkov, ale potom zisťoval, ako sa im darilo. Skladanie účtov je nevyhnutnou súčasťou vedenia v učeníctve a poskytuje príležitosť pre povzbudenie a korekciu. Preto by mal majster svojho učeníka učiť, aby pohotovo podával spätnú väzbu. (Lk 10)

5. Podstupuje riziko

Keď majster učeníkovi zadáva úlohy, nevie dopredu, ako dobre ich splní. Musí riskovať a robiť kroky vo viere. Každý človek musí robiť všetko po prvýkrát minimálne raz! Akonáhle v učeníkovi rozpozná srdce vernosti, potrebuje ho rozširovať v oblasti viery. Keďže je v jeho vedení v učeníctve v bezpečí, je sprevádzaný schopný priznať, keď niečo pokazí a od nápadu upustiť. Majster sa nevzdáva, ak človek urobí chybu alebo v situácií nesprávne zareaguje a nečaká na učeníka, kým bude "takmer dokonalý", pokým mu zverí jasnú úlohu. Majster podstupuje riziko!

6. Prizerá sa

Dôležitou časťou vedenia v učeníctve je sledovanie, ako učeník plní záväzok. Majster by mal pozorne sledovať ako s vecami jedná a dávať mu potom spätnú väzbu. Je lákavé požiadať učeníka, aby sa o niečo postaral sám v neprítomnosti majstra, ale pre sprevádzaného je oveľa lepšie, keď svoj prvý pokus v niečom robí vtedy, keď je prítomný aj jeho majster.

7. Vie, kedy sa oddeliť

Keď majster vníma, že svojho učeníka vyučil do danej miery, ktorej bol schopný, potrebuje sa od neho oddeliť. Toto by mohlo znamenať prepustiť ho niekomu inému, kto by ho v učeníctve viedol v oblastiach, kde už on sám nie je tak obdarovaný. Môže to spôsobiť aj geografické oddelenie. Majster by však mal očakávať, že vzťah pretrvá, hoci sa zmení jeho povaha.

8. Modlí sa

Majster by sa za svojho učeníka mal modliť. Tak ako sa Ježiš modlil za svojich učeníkov, tak aj majster je povolaný k modlitbe za človeka, ktorého sprevádza.

Ježiš vyučoval prostredníctvom otázok, odpovedí, podobenstiev, skutkov. Učebnicou mu bol svet okolo a školou život, uprednostňoval učeníkov pred inými ľuďmi, kládol za vzor dieťa.

Učeník (prijímateľ)

Učeník sa po grécky povie: mathétés , čo znamená „ten, ktorý prijíma inštrukcie od druhého".^[1] Tento výraz sa v sekulárnom Grécku pravdepodobne používal na označenie učňa u obchodníka. Učeník nebol iba žiakom, ale aj verným prívržencom, preto sa o ňom hovorilo, že je napodobňovateľom svojho učiteľa.

U učeníka v plnom slova zmysle dochádza k zmene, k pretváraniu charakteru a to pomocou troch vstupov:
1. Informácia - prijíma informáciu zo slov a skutkov Majstra. Zapája intelekt. Hlavnú rolu má učiteľ.
2. Formácia - pracuje s danou informáciou. Zapája vôľu. Hlavnú rolu má žiak.
3. Zjavenie - prežíva, zakúša informáciu. Zapája srdce. Hlavnú rolu má Duch Svätý.^[2]

Z Božieho slova sa môžeme o role učeníka dozvedieť nasledovné:

Učeník je v prvom povolaný.
Ježiš ako majster si povoláva za učeníkov, koho sám chce (Mk 3, 13)
No zároveň učeník ostáva vždy slobodný, nielen povolanie neprijať, ale aj z neho odísť. (Lk 18, 23; Jn 6, 66)
Bližším v intimite a väčším v autorite ako učeník sa stáva apoštol (poslaný).

Prečo povoláva Ježiš svojich učeníkov?

aby boli s ním (Mk 3, 14): zažívali spolu rodinu (Mt 12, 49)
aby mohli robiť to čo On: kázať (Mk 3, 14; Mt 11, 1)
aby mali autoritu ako On nad nečistými duchmi a uzdravovať (Lk 9, 1)
aby boli najbližšími účastníkmi Jeho znamení (Mt 15, 32; Jn 20, 30)
aby mu dávali relevantnú spätnú väzbu (Mt 15, 12; 16, 13)
aby im mohol delegovať úlohy (Mk 14, 13)

Učeníkom sa stáva

kto odpovie na povolanie a príde k majstrovi. (Mk 3, 13)
kto zanechá svoj starý spôsob života a vykročí za majstrom. (Mk 1, 20; Lk 5, 11)
kto je pripravený byť v akejkoľvek situácii poučený (Mk 9, 35; Mk 12, 43)
kto ide a robí, čo mu Ježiš rozkáže (Mt 21, 6)
kto sa pýta majstra na čokoľvek (Mt 24, 3; Mk 7, 17; Mk 10, 10)
kto oslavuje svojho majstra (Lk 19, 37)
kto má Máriu za svoju matku (Jn 19, 27)
kto pozná/ vie rozoznať svojho majstra (Jn 21, 12)
kto počuje slovo majstra (Mk 11, 14)
kto každodenne obsluhuje (Sk 6, 1-2)
kto chodí tam, kde sa sám majster chystá ísť (Lk 10, 1)

Štyri stupne v napredovaní učeníka

1. Majster robí, učeník pozoruje
2. Majster robí, učeník pomáha
3. Učeník robí, majster pomáha
4. Učeník robí, majster pozoruje

Z uvádzaných informácií tiež vyplýva, že ide o časovo aj osobnostne najnáročnejšiu formu pastierstva, no zároveň najefektívnejšiu, čo sa týka premeny charakteru. V dnešnej dobe je o to cennejšou, o čo viac sa prehlbuje kríza duchovného otcovstva a materstva. Kresťania, ktorí zažili hlbšie duchovné vedenie, sú potom schopní ľahšie aj celoživotne napredovať vo vzťahu s Bohom a zároveň aj ľahšie prijať osobné povolanie, do ktorého ich Pán Ježiš dennodenne volá.

Poznámky:

Slovo matheoteuo má v gréčtine dva významy:
a) byť učeníkom jedného - nasledovať jeho prikázania
b) tvoriť učeníkov - vyučovať, inštruovať
Juan Carlos Ortiz, ktorý žil a tiež vyučoval cestu učeníctva, pomenuváva svojrázne črty, podľa ktorých rozpoznáme Ježišovho učeníka. Podľa jeho slov ide o bohatý prúd vody, ktorý tvoria tri prítoky: informácia, formovanie a zjavenie (Porov: José H. Prado Flores: Formovanie učeníkov).

Literatúra:

Manuál Spoločenstva pri Dóme sv. Martina Kurz Učeník
José H. Prado Flores - Formovanie učeníkov, Združenie Jas Zvolen 1996, ISBN 80-88795-26-5

Odporučaná literatúra:

Učeníctvo, Vojtěch Kodet, Karmelitánske nakladateľstvo, 2010
Učeník Ježiša Krista Nazaretského, Peter Fijalka

Anna Antalová
Adam Mackovjak

Dokument bol vypracovaný v pracovnej skupine Pastierstvo a koučing na Líderskej animátorskej škole zastrešovanej Združením kresťanských spoločenstiev mládeže