Ježiš pravidelne viedol svojich učeníkov od „horizontálneho myslenia“ k „vertikálnemu mysleniu“. Príliš často sa učeníci začali pozerať jeden na druhého, porovnávať sa, čo urobili oni, s tým, čo urobili druhí. Často sa starali o to, či dostávajú dostatok uznania. Dokonca aj pri poslednej večeri... „Vznikol medzi nimi aj spor, kto je z nich asi najväčší. Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami. Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník.“ (Matúš 22,24-26)
„Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom.“ (Mt 20,25-26) Vedenie, ktoré slúži, predstavuje najväčší kontrast medzi duchovným a sekulárnym vodcovstvom. Ježiš, počas svojej tri a pol roka trvajúcej verejnej služby stále učil svojich učeníkov, že vodcovstvo znamená byť služobníkom – ako opak postoja „zhora dole“, ktorý v tej dobe praktizovali pohania (Matúš 20,25).
Henri Nouwen vo svojej knihe „In the name of Jesus“ („V mene Ježiša“) píše o troch pokušeniach, ktorým čelí akýkoľvek Kristov služobník. Tieto pokušenia korešpondujú s tými, ktorým Ježiš odolával na púšti ešte predtým ako začal svoju pozemskú službu (Matúš 4).
Satan povedal Ježišovi, že ak je Syn Boží, môže premeniť kamene na chlieb. Ježiš mohol prevziať kontrolu. Mohol byť úplne sebestačný. Tento postoj stojí v protiklade ku všetkému, čo vieme o Božom kráľovstve. Ako vodcovia musíme ostať závislí na Bohu. Namiesto toho, aby sme si boli istí sami sebou, potrebujeme byť otvorení a zraniteľní.
Potom satan pokúšal Ježiša, aby skočil z chrámu a nechal sa ochrániť Božími anjelmi. Ježiš mal urobiť šou. Pavol hovorí, že sa takýchto vecí máme zriekať, tak ako Ježiš. Nouwenovými slovami: „Ježiš odmietol byť kaskadérom... Neprišiel preto, aby na ľudí robil dojem.“ Cieľom vodcovstva nie je stať sa celebritou alebo si udržovať imidž, ale byť poslušný Bohu.
Posledným satanovým pokušením voči Ježišovi bola výzva, aby sa mu poklonil a uctieval ho. Satan povedal, že mu potom dá všetky kráľovstvá sveta. Pokušením bolo, že hneď získa moc. Pavol hovorí „Veď nie seba hlásame, ale Ježiša Krista, Pána; my sme len vaši služobníci pre Ježiša.“ Pavol prišiel ku Korinťanom v slabosti, nie v sile, aby ich viera nespočívala v moci človeka, ale v moci Boha. Viesť je správne a nutné. Ale „tlačiť“, manipulovať a ovládať nie je nikdy správne. Jednoducho povedané, jeden Boh stačí!
Vodcovia – služobníci, ktorí sú podobní Kristovi:
„Bolo pred veľkonočnými sviatkami. Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina odísť z tohoto sveta k Otcovi. A pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti.“
Ježišova láska bola:
a) OSOBNÁ (miloval svojich vlastných)
b) USTAVIČNÁ (miloval ich až do konca)
c) BEZPODMIENEČNÁ (umyl nohy aj Judášovi)
d) NESEBECKÁ (slúžil vo svojej najťažšej hodine)
„Každý môže byť významný...pretože každý môže slúžiť. Nepotrebuješ mať vysokoškolský titul, aby si mohol slúžiť. K službe nemusíš mať dokonalú gramatiku vo vyjadrovaní. Potrebuješ len srdce plné milosti. Dušu, ktorá je poháňaná láskou.“ (Dr. Martin Luther King, Jr.)
Otázka: Je láska k ľuďom to, čo ťa motivuje k vodcovstvu? Čo je tvojou primárnou motiváciou?
„Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza...,“
Ježiš poznal:
a) svoje POSTAVENIE a bol ochotný nedávať to okázalo najavo
b) svoje POVOLANIE a bol ochotný mu zostať verný
c) svoju BUDÚCNOSŤ a bol ochotný sa jej podriadiť
Ježiš mohol slúžiť druhým, lebo si bol istý, kým je. Vnímal ľudí, nie svoje postavenie. Prišiel, aby dával, nie aby získal.
Vnútorná istota je dôležitou podmienkou pre veľké úlohy. Len vnútorne istí ľudia vedia NAPNÚŤ všetky svoje sily. Vnútorná istota je dôležitou podmienkou pre malé úlohy. Len vnútorne istí ľudia sa SKLONIA k malým úlohám. Služobnosť začína vedomím vlastnej vnútornej istoty!
Otázka: Prežívaš dostatočnú vnútornú istotu, aby si slúžil ľuďom bez ohľadu na svoje postavenie?
„Vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný.“
V ten večer niekto zabudol vybaviť služobníka a len Ježiš sa dobrovoľne rozhodol urobiť to, nikto iný! Ježiš inicioval služobné vodcovstvo, pretože to nikto iný neurobil. O deň neskôr Pontský Pilát zoberie umývadlo s vodou a vyhne sa zodpovednosti. V ten večer Ježiš prevezme zodpovednosť, keď vezme umývadlo s vodou.
Otázka: Si iniciátorom skutkov služby voči tým, čo sú „pod“ tebou? Všimni si Ježišov postoj:
a) Nemusel nič DOKAZOVAŤ. (Ježiš nemusel hrať nejakú hru, predstierať svoju vlastnú hodnotu alebo sám seba niekomu dokazovať.)
b) Nemal čo STRATIŤ. (Ježiš nemusel strážiť svoju povesť, nebál sa, že stratí popularitu. Riskoval.)
c) Nemal čo SKRÝVAŤ. (Ježiš nemusel pred nikým robiť imidž. Bol zraniteľný, transparentný.)
„Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?“ Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.“ Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!...“
V tomto okamihu bol Peter stále zameraný na postavenie. Preto nedokázal od Ježiša prijímať. Praví služobníci vedia službu rovnako prijímať aj dávať, lebo vedia, že je to Božia milosť. Nikdy nechcú stáť v ceste dávania milosti.
Otázka: Máš ešte veľa pýchy, že nie si schopný prijímať službu od druhých?
„...Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, , ale aj ruky a hlavu!“
Peter sa pohybuje od jedného extrému k druhému. Prečo? Veľmi túžil po Ježišovej blízkosti a len čo zistil, že je prijateľné, aby mu Ježiš umyl nohy, zrazu chcel celkový kúpeľ! Všetko robil rýchlo a spontánne. Je to láska pre Boha a pre ľudí, ktorá stojí za správaním vodcu – služobníka. Takí ľudia reagujú veľmi rýchlo na Božie spojenie vo svojom živote.
Otázka: Máš taký hlad po Božej blízkosti, že urobíš čokoľvek, aby si v nej prebýval?
„Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova si sadol k stolu a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: „Učiteľ“ a: „Pane“ a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám“.
Paradoxy biblického služobníka:
a) Keď vodcovia – služobníci dosahujú vrchol pyramídy, nezískavajú práva – vzdávajú sa ich.
b) Všetci kresťania chcú byť považovaní za služobníkov, ale nikto nechce, aby sa s ním ako so služobníkom zaobchádzalo.
c) Všetci by sme radi umyli nohy Ježišovi, ale máme príkaz umývať nohy jeden druhému.
d) Ako kresťania sme slobodní v Kristovi, ako vodcovia sa musíme vzdať slobôd kvôli druhým (1Kor 9, 19 - 22)
Otázka: Si príkladom vodcu, ktorý sa vzdáva svojich práv?
„Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte.“ „Neviem, aký bude váš osud, ale jednu vec viem: naozaj šťastní budú len tí z vás, ktorí hľadali možnosti služby a našli ich.“ (Dr. Albert Schweitzer)
Ako môžme žiť požehnaný život? Keď Ježiš videl, že jeho služba priťahuje obrovské zástupy, vystúpil na horu. Jeho učeníci, tí, ktorí mu boli oddaní, vystúpili s ním. Keď prišli na tiché miesto, Ježiš sa posadil a učil týchto svojich „šplhajúcich“ kamarátov. Povedal im:
Blahoslavenstvá vo forme osobných disciplín:
Otázka: Z ktorých požehnaní sa raduješ preto, že si sa rozhodol byť vodcom – služobníkom?
„Nehovorím o vás všetkých. Ja viem, koho som si vyvolil, ale má sa splniť Písmo: „Ten, ktorý je môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.“ „Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.“ (Filipanom 2,3-4)
K moci vedie sedem ciest:
a) Donútenie (Ľudia nemajú možnosť voľby)
b) Zastrašovanie (Ľudia sú tlačení)
c) Manipulácia (Ľudia sú donútení)
d) Výmena (Ľudia kvôli niečomu urobia „obchod“)
e) Presviedčanie (Ľudia sú presviedčaní)
f) Motivácia (Ľudia konajú ochotne)
g) Pocta (Ľudia sú poctení svojim vodcom a podľa toho reagujú)
Otázka: Ako sa Ježišov štýl vodcovstva líši od štýlu vodcovstva kresťanských vedúcich dnes?
Prevzaté z prílohy Zrelosť časopisu Nahlas (2008/1-2) Časopis Nahlas vydáva Spoločenstvo pri Dóme sv. Martina v Bratislave