Ako sa naučiť prijímať kritiku bez toho, aby nás zraňovala, a ako konštruktívne kritizovať iných?
(Aký je v kritike postoj? Kedy je kritika vyslovená? Prečo je kritika prezentovaná?)
Neodmietaj kritiku príliš skoro. Niekedy sa môžeme naučiť dobré veci dokonca aj z neoprávnenej a zbytočnej kritiky.
(Rešpektuješ jeho charakter? Je to častý kritik? Chce mi kritik úprimne pomôcť?)
Hľadaj dôvod, ktorý človeka vedie ku kritike. Načúvaj nielen tomu, čo kritik hovorí, ale tiež tomu, čo chce naozaj povedať.
(Mt 11,19, Jn 8, 48, Mk 2,16).
Niekedy ľudia prichádzajú so slovami: „ Všetci hovoria...,“ ale keď sa ich opýtame na mená, nechcú nám ich prezradiť. Vo väčšine prípadov je to preto, že „všetci“ sú len oni sami.
Pokiaľ vieme, že kritika nie je správna, nemusíme sa báť. Skôr alebo neskôr sa ukáže, kto mal pravdu.
Priznanie si chyby mnohých oprávnených kritikov umlčuje. Niekedy totiž kritizujú, pretože si myslia, že sme nedotknuteľní.
(Kritizoval by som, keby to nebolo osobné? Budem lepšie vyzerať, keď budem kritizovať? Prináša mi to bolesť alebo radosť?)
Prevzaté z knihy Poznej, Služ, Veď – Výzvy vůdcovství – Lukáš Targosz