« Back

Oni..., vy však...

Oni..., vy však...

 

Dvadsiata tretia kapitola Matúšovho evanjelia, ktorá obsahuje Ježišovo varovanie pred postojmi zákonníkov a farizejov a výstražné „beda“ na ich adresu, patrí azda medzi najťažšie evanjeliové texty. Náročnosť tejto kapitoly ale nespočíva v ťažko zrozumiteľných podobenstvách, alebo v popise situácií, ktoré by k pochopeniu vyžadovali dôkladné znalosti biblických reálií. (Aj k porozumeniu narážky na modlitebné remienky a strapce na šatách postačí krátka poznámka pod čiarou vo väčšine vydaní Nového zákona.) Ježišove varovania pred falošnými postojmi zákonníkov a farizejov sú až príliš jasné, až príliš blízke nášmu životu. Hoci sme nikdy nestretli spomínaných zákonníkov a farizejov, ktorých Ježiš usvedčuje z pokryteckých postojov, predsa veľmi dobre poznáme skúsenosť, keď sú priestupky, hriechy, zloba a dvojtvárnosť ľudí v našom okolí tak evidentné, že ich nemožno prehliadnuť. Keď počujeme Ježišove tvrdé slová na adresu zákonníkov a farizejov, nerobí nám problém dosadiť namiesto týchto postáv konkrétne osoby, ktoré sú zodpovedné za naše vlastné negatívne skúsenosti. Prvý krok, ktorý spočíva v rozpoznaní chýb druhých, teda ľahko zvládame. Ježišove slová však poukazujú na ďalší krok. Ten už nie je taký samozrejmý a práve tu tkvie náročnosť dvadsiatej tretej kapitoly Matúšovho evanjelia. Tá nie je o tom, že aj Ježišovi „povolili nervy“, a keď je toho už naozaj dosť, môžeme aj my ukázať prstom na našich vlastných „zákonníkov a farizejov“, a so zadosťučinením im pohroziť zaťatou päsťou. Druhá časť Ježišových výrokov na adresu zákonníkov a farizejov je adresovaná jeho učeníkom. Oproti kritike, ktorej adresátmi sú „oni“ (zákonníci a farizeji), stojí výzva, ktorá sa začína slovom „vy“ (zástupy a Ježišovi učeníci). Toto je ten druhý krok, ktorý je niekedy skutočným umením: Každé zlo, ktorého pôvodcom sú tí druhí – „oni“, interpretovať ako pozvanie k ešte väčšiemu dobru. 

Viď Mt 23,1-12

Comments
sign-in-to-add-comment
Pekný príspevok
Posted on 10/28/11 7:09 AM.
Každé zlo, ktorého pôvodcom si tí druhí - "oni", interpretovať ako pozvanie k ešte vúčšiemu dobru.
Anna, určite z pohľadu evanjelia správna myšlienka, len potom človek napr. stále viac pracuje a ten druhý ho zneužíva. A koľko má vlastne člvek vydržať? Je správne, aby sme sa ovládali, držali nervy na uzde, ale niekedy mi je nanič z toho, koľko sa klame, podvádza. Vnútorne ma to veľmi oberá o pokoj a hoci by som chcela konkrétne prijať pozvanie k ešte väčšiemu dobru, pre ten nepokoj to často nedokážem. S pozdravom, Ludmila
Posted on 10/28/11 7:38 PM.
Koľko má vlastne človek vydržať? Ako to má vydržať? Čo je ešte správne...? Aj na tieto otázky dáva odpoveď to isté evanjelium: „Váš Učiteľ je Kristus.“ On neviaže ťažké a neúnosné bremená, aby sa škodoradostne díval, ako pod nimi padáme s prepáčenním „na hubu“. On berie naše bremená na seba. Nie sú to sladké slová. Naozaj to funguje, keď mu poskytneme svoje ústa, myseľ, ruky, srdce... a poprosíme ho, aby namiesto nás on odpovedal na uštipačné poznámky, aby namiesto nás on reagoval na zlo, ktorého sme adresátmi, aby namiesto nás on miloval tých, ktorí dokážu akurát tak liezť na nervy... Tak sa uskutočňuje to, čo zažil Pavol: „Už nežijem ja, ale žije vo mne Kristus“ (Gal 2,20). Iste, nejde to hneď. A toľkokrát sa ešte pozabudneme a zareagujeme po svojom. Lenže on to „sedemdesiatsedemkrát“, ku ktorému nás pozýva, aplikuje najprv na nás samých, takže nás nevymaže zo svojho adresára, keď sa nám ani po sedemdesiaty osmy krát nepodarí zareagovať tak, ako by zareagoval on. :-)
Posted on 10/29/11 10:56 AM in reply to Ľudmila Preťová.
Jarmila Semanová
Ľudmilka,

správne sa pýtaš. Hľadaj a nájdeš odpovede.

Pristupuj s úctou k sebe i k druhým - a nenecháš nikoho zneužívať Tvoju dobrotu.
Posted on 10/29/11 4:47 PM in reply to Ľudmila Preťová.
Spolucítim s Ľudmilou. Často sa dostávam do tej istej situácie, keď ma " Oni " okradnú, ohovárajú, využívajú, robia podrazy a podobne . Ich mottom je: ja môžem, ale ty nesmieš, lebo ty si kresťan. No môj Pán ma nikdy nenechá v štichu. Mám takú skúsenosť, že hoci " Oni" boj vyhrajú, ale vojnu prehrajú. . Anka má pravdu keď píše: " ... poprosíme Ho aby namiesto nás on odpovedal na uštipačné poznámky atď " . Musíme mať obrovskú trpezlivosť , ale pán nám pomáha, v takýchto tažkých chvíľach sa utiekam k nemu, On ma vypočuje, upokojí, berie všetko do svojich rúk.
Posted on 10/30/11 9:53 PM in reply to Jarmila Semanová.
Kniha žalmov – Ž 144

Za víťazstvo a za pokoj
1Ž 1441-2

Od Dávida.
Nech je zvelebený Pán, môj ochranca,
čo učí moje ruky zápasiť
a moje prsty bojovať.
2

On je ku mne milosrdný a dodáva mi odvahy,
on je moje útočište a môj osloboditeľ;
on je moja záštita, na ktorú sa spolieham;
Pane, zníž nebesia a zostúp z nich;
dotkni sa vrchov a budú chrliť dym.
6

Zablýskaj bleskom a rozpráš nepriateľov;
vypusť šípy a vydes ich.
77

Vystri ruku z výsosti;
vytrhni ma a vysloboď z prívalov,
z rúk cudzincov;
88

ich ústa luhajú
a ich pravica je krivoprísažná.
9

Bože, novú pieseň ti zaspievam;
zahrám ti na desaťstrunovej citare.
10

Ty pomáhaš kráľom,
ty zachraňuješ svojho sluhu Dávida pred mečom záhuby.
11

Vytrhni ma a vysloboď
z rúk cudzincov.
Ich ústa luhajú,
ich pravica je krivoprísažná.
1212-15

Naši synovia nech sú ako mládniky,
čo vyrastajú v mladistvej sile.
Naše dcéry nech sú sťa stĺpy nárožné,
kresané ako kvádre chrámové.
13

Naše sýpky nech sú plné,
nech je v nich hojnosť všetkých plodov.
Našich oviec nech sú nesčíselné tisíce
na našich nivách;
14

náš statok nech je vypasený.
Nech niet trhlín na hradbách ani vyhnanstva,
ani náreku na našich uliciach.
15

Blažený ľud, ktorému sa tak vodí;
blažený ľud, ktorého Bohom je Pán.

Skus sa modlit zalm 144... alebo niektory iny, ktory tebe ukaze Pan.
Posted on 11/6/11 11:43 PM in reply to Ľudmila Preťová.