Mám rada svoje kamarátky. A zároveň mám rada byť ich kamarátkou. Ležať s nimi ráno v posteli a vymýšľať príbehy (nie až tak) alternatívnej budúcnosti. Smiať sa. Nalievať si kávu z nového pressovača, jesť na raňajky tortu z predošlého dňa, do detailov rozoberať príhody, ktoré sa stali alebo nestali.  Mám rada ísť s nimi do obchoďáku, tváriť sa, že sme veľké dámy, nakupovať ako veľké dámy a potom nájsť krútiacu stoličku a kolotočovať sa tam. A potom sa smiať ešte viac. Mám rada odprevádzať sa s nimi donekonečna, tárať o svete a mudrovať. A zmúdrievať.  A pritom tvoriť príhody, ktorými môžeme tešiť svet. Mám rada skákať s nimi po posteliach, zazrieť s nimi modrú kravu visiacu zo steny,  hrať sa na princeznú, byť princeznou,  hopkať po prvom snehu, nechať sa prvo-zasnežiť, hľadať v coolovej knižnici coolové knižky a potom o nich dokola všetkým hovoriť.

Mám rada chytiť ich za ruku a jednoducho (v jednom Duchu) s nimi vojsť do Božieho srdca. Nechať sa prikryť Ním Samotným. Mám rada kráčať s nimi po mraze, rozprávať sa o Ňom a zjavovať Ho spôsobom ako nikdy predtým. Mám rada zavrieť sa s nimi v hornej miestnosti a čakať na Ducha, mať v bruchu motýle a dychtiť po Ňom viac. Byť ako apoštoli. Mám rada kúpiť si s nimi zmrzlinu a hranolky, deliť sa o ne a vedieť, že vôbec nejde o zmrzlinu a o hranolky. Mám rada dýchať chvíle s radostným vedomím toho, že som Jeho milovaná s ľuďmi, ktorí ich dýchajú s tým istým vedomím. Mám rada byť tá, ktorá s nimi prináša na miesta radosť. Radikálne. Šialeným spôsobom. A možno celkom nešialeným spôsobom. Radosť, ktorá zapáli v srdciach iskru a prepáli ich novým životom. Pretože to je jej úloha.  Prinášať život. Byť útočiskom. Bezpečným miestom (Neh 8,10). Zjavovať radosťou Božie kráľovstvo, vytvárať atmosféru, ktorá pritiahne Nebo na Zem ešte viac.

Pretože tam, kde je On, tam je moc a radosť (1Krn 16, 27). Keď príde záplava Ducha Svätého, ani naše DNA neostane nezmenené. Radosť sa do nej zapíše a vpečatí tak hlboko, že bude jej neoddeliteľnou súčasťou. Bude v nás a bude z nás vychádzať. Ovocie Ducha. Roztrhnutá priehrada. Záplava Neba.

Nie radosť, ktorá sa hodnotí podľa veľkosti úsmevu, decibelov a miery šialenosti vykonaných nápadov. Nie radosť, ktorá vychádza z okolností okolo nás, z priaznivosti situácií v ktorých fungujeme. Nie radosť, ktorá sa obmedzuje na ľudí s ktorými sa cítime dobre a ktorí sú na rovnakej vlne. Nie radosť, ktorá stoicky, s úsmevom a s nevšímavosťou prejde popri krivde a mávne rukou.

Ale radosť, ktorá pramení z jasného chápania toho kým sme a kto je náš Otec. Radosť, ktorá vyviera z vedomia, že hoci by aj vrchy odstúpili, Jeho láska, milosť a On sám od nás neodstúpi; z reality že keď je On za nás, sme za vodou; z reality víťazstva, synovstva a dcérstva; z poznania Jeho prítomnosti, ktorá je nad všetko iné a pre ktorú sme ochotní vzdať sa všetkého; z túžby priviesť aj ostatné srdcia k Jeho srdcu a vidieť ich zjednotené, vidieť ako sa ich tlkot zosúladí.

Je to radosť, ktorej sa dá len ťažko vyhnúť. Stane sa tak miestom, na ktorom budeme stáť pevne ako na vyvýšenom vrchu a z ktorého sa budeme dívať na svet. Stane sa optikou našich očí. Znamená to, že na veci budeme hľadieť očami radosti, očami Neba. Že budeme radosťou prorocky prinášať život na miesta, ktoré sú spálené až na popol, novú nádej na miesta plné spustnutých hrobov, vlahu do suchých sŕdc, extrémnosť do šedosti, radikálnosť do kompromisov, vášeň a divokosť do stereotypov, túžbu do umŕtvených duší.

Radosť je možno jednou z najdôležitejších zbraní Armády Kráľa. Aké to je krásne. Keď do beznádeje vstúpime s radosťou, ktorá z nás prirodzene vychádza, je to proroctvom a náš čin sa stane prorockým aktom.  Radostné srdce prináša uzdravenie (Prís 17,22). Pavol bol v tomto odborník. Vedel byť radostný na plný úväzok. Nech už sa s ním dialo čokoľvek. Aj keď bol vo väzení. Aj na súde. Aj keď bol rozhorčený, rozľútostený, unavený, spravodlivo nahnevaný, trochu smutný, ubolený, unavený, zranený, chorý. Bol radostný v každej chvíli a v každej situácii.  Asi nevedel inak. Dokonca pri všetkom súžení prekypoval radosťou (2 Kor 7,4). Pretože radostná realita ktorá prenikala každú bunku jeho tela bola oveľa mocnejšia ako čokoľvek, čo mohlo naňho zvonku dorážať.

Po tomto túžim. Zjavovať Božie kráľovstvo aj radosťou. Radikálnou radosťou. Radosťou, ktorá nehľadá dôvody, oprávnenia a vhodný čas. Len je. Nekompromisne. Veď Božie kráľovstvo nie je jedlo a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a RADOSŤ v Duchu Svätom. (Rim 14, 17)