Dnes - teda ak to stihnem napísať do polnoci - je deň boja za slobodu a demokraciu. A pokiaľ dovolíte, nebudem písať o Nežnej revolúcii, hoci viem toho o nej možno trošku viac ako moji ostatní rovesníci. Teda tí, čo sa narodili až po nej.
Chcem písať o mojom obľúbenom filme. Vykúpenie z väznice Shawshank. V origináli The Shawshank Redemption. Nie je to práve filmová novinka, je z roku 1994, ale veľmi sa mi páči. Hlavná postava Andy Dufresne je vo väzení za dve vraždy, ktoré nespáchal. A napriek múrom väznice zostáva slobodným. Slobodný vnútorne. Má nádej.
Byť slobodný - mať slobodu. V dnešnom svete vnímam, že je pojem slobody deformovaný. Hľadíme na seba v krivom zrkadle a nahlas sa obdivujeme, akí sme slobodní - pretože... prečo vlastne?
To je to. Prečo vlastne? Diabol s jeho pyšným postojom - nebudem slúžiť - nás k tomu naviedol. A my sme sa dali. Zameriavame sa na seba a netrápi nás niekto iný. Veď sme predsa slobodní, nie? Načo by sme si dali námahu, povedať povzbudzujúce slovo, chytiť za ruku, keď je ťažko a byť s človekom. Vzdať sa seba.