Ako definovať lásku Božiu? Každý kresťan si pri tejto otázke predstaví nekonečné milosrdenstvo Božie, ktoré nás obklopuje ticho a neustále a pôsobí v každej chvíli nášho života. Je to on, samotný Boh, ktorý nás napriek našim hriechom stále miluje a miluje nás až na smrť. Preto obetoval svoj život za svoje deti a nie rýchlou, lež pomalou a bolestivou smrťou nám chcel predostrieť cestu k sebe.
Je to teda láska obetavá. Tá, ktorú pochopí každý z nás až keď ju zažije. Je ťažké obetovať sa, ale hĺbku tejto lásky pochopíme až keď si niečo vytrpíme, niečo prežijeme a cítime naplňujúce šťastie z tejto lásky. Láska obetavá je láska matky, ktorá sa skláňa nad svojím dieťaťom. Nie len počas celého dňa, no venuje sa mu s trpezlivosťou aj počas nocí, aj počas chorôb a to robí nezištne a oddane. Je to teda láska matky/otca k svojmu dieťaťu. Neskôr to môže byť láska dieťaťa k svojmu rodičovi, keď počas staroby a choroby potrebuje pomoc toho, ktorému tak veľa obetoval. Ktorého vychoval, postavil na nohy a vštiepil mu vieru v Boha, v seba.
Je to láska vášnivá. Láska zaľúbených, ktorí si nevedia predstaviť život bez toho druhého. Okamihy, keď všetci hovoria že človek príde o rozum ak stretne svojho milého/milú. Láska, pri ktorej sa človek o toho druhého stará bez toho, aby mu to bolo zaťažko, stará sa však aj o jeho dušu, o jeho čistotu a svätosť.
Je to láska súrodencov, láska k svojim kamarátom a priateľom. Keď prežívate radosť spolu s radosťou toho druhého, súcit s jeho smútkom a modlitbou či slovom ho držíte nad vodou. S humorom, ktorý od toho druhého radi prijímate. Láska, pri ktorej vám v srdci poskočí pretože ste s obľúbenou osobou. Starším bratom, pri ktorom sa cítite bezpečne. Sestrou, ku ktorej cítite obdiv i úctu. Láska, ktorá je samozrejmá a prejavuje sa malými skutkami milosrdenstva, úsmevom a pohladením.
Spojenie všetkých druhov lásky, ktorú človek tu na svete pozná a z ktorej srší šťastie do duše, tak si predstavujem Božiu lásku ku nám, svojim deťom, svojim priateľom, bratom a sestrám, svojim najmilovanejším druhom. Láska, ktorú cítite vo vetre vejúcom ponad stromy , v lúčoch slnka, speve vtákov v kráse všedného dňa.
„Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.“