Postpubertálne zamyslenie
Vzhľadom na svoj vek ešte môžem povedať, že len nedávno som patril medzi tých, s ktorými trieskala puberta a aj ja som vstupoval do života dospelých s určitými ideálmi. Pri pozorovaní života mladých v dnešnej spoločnosti vnímam ich neľahkú situáciu. Mnohí, ktorí si napriek ťažkosti doby zachovali charakter môžu povedať so žalmistom: „Mladučký som a opovrhovaný, no nezabúdam na tvoje príkazy“ (Žalm 119,141). Ak je niekto mladý, tak bol zákonite aj dieťaťom. Už v tomto období sa mu vštepujú základy správania vo svete dospelých. A dieťa vie veľmi rýchlo pochopiť odkiaľ a kam a špongiózne nasáva postoje dospelých. Pri výchove detí sme svedkami dvoch extrémov.
Prvým je týranie, kedy si väčšinou rodič na dieťati vybíja zlosť namiesto toho, aby mu preukazoval autoritu. To je rozdiel. Druhým extrémom je že rodičia voči výchov zaujímajú ľahostajný postoj, alebo že sa stávajú určitými masochistami vo vzťahu k svojim ratolestiam, zatiaľ čo z detí rastú pedoteroristi. Beda pedagógovi, ak dostane do triedy dieťatko nejakého zbohatlíka, alebo psychicky nahlodaného ”podnikateľa‟. Takýto drobec plný vedomia, že má zaistenú budúcnosť, bude sabotovať vyučovaciu hodinu s vedomím, že si to môže dovoliť. Ak pedagóg dieťa udrie, tak sa príde s ním vadiť niektorý z rodičov s tým, že pedagogicky nezvládol situáciu v škole. Táto otázka je aktuálna vo väčšine prípadov v niektorých súkromných školách, kde študujú deti prominentov. Mnohí rodičia neznesú kritiku na svoje deti. Vždy je na vine pedagóg, alebo iné deti hlavne tie chudobnejšie, ktorých sa nemá kto zastať. Takto si niektorí rodičia pripravujú veľmi zaujímavú starobu, ktorú im rozhodne nezávidím. Sirach píše: „Kto miluje syna často používa aj tresty, aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych“ /Sir 30,1/. Keď mojej mame povedala učiteľka na rodičovskom, že som bol zlý, nestihol som utiecť z domu, keď sa vrátila a na mieste činu mi doma zriadila masážne stredisko. Nemám pocit, že by mi to ublížilo. Pri používaní trestov však platí veľká pravda Písma: „Viac zapôsobí jedno pokarhanie na rozumného, ako sto palíc na blázna“ (Prísl. 17,10).
Svoje detstvo a všetky citové zranenia si mladí berú aj do obdobia dospievania. Nemožnosť zamestnania; lebo dospelí si už rodinkársky rozdelili ”fleky“ mení mladých ľudí na ovce bez pastiera a vytvára v nich schopnosť straty pracovných návykov. Z mladých sa vytráca životná radosť, ktorá je tak potrebná k plnému prežívaniu kresťanského života. Ináč sa to všetko mení na akési zvykové hnitie a kvasenie, prípadne trkvasenie. Mnoho mladých je opustených vo svojich problémoch a mnohí z nich by si povedali s Jóbom: „Bár by bol niekto, čo by ma chcel vypočuť“ /Job 31,35a/. Takto sa niekedy plnia slov hada, ktoré povedal Malému princovi: „Človek je osamelý aj medzi ľuďmi“. Niekedy rodičia dajú pocítiť svojim deťom, že sú im na príťaž a že podstatné sú pre nich peniaze. Mnohým chýba takýto vzťah k deťom ako rodičom mladého Tobiáša: „Načo sú nám peniaze? Ony sú iba smeťami oproti nášmu synovi! (Tob. 5,19-20). Nečakajme, že dieťa, ktoré je od malička napájané egoizmom a hrabivosťou bude rozdávať lásku a úctu k iným, keď vyrastie.
Práca s mladými je náročná a vyžaduje veľa trpezlivosti a času. Človek pracujúci s mladými vždy riskuje, že jeho práca vyjde nazmar, alebo že sa dožije nepríjemných prekvapení. Je tu vždy riziko, že sa môže niečo stať. Napr. úraz v tábore, alebo na výlete, pád z bicykla, poštípanie hmyzom atď. Sú to veci s ktorými sa počíta, ale napriek tomu človek nevie ako zareagujú rodičia. Existuje tu riziko krivých obvinení a v prípade kňaza riziko, že sa úplne prispôsobí mladým, čo však mladých nepriťahuje. Majitelia krčiem a hracích automatov rozhodne takéto problémy nemajú, napriek tomu, že nám pre spoločnosť vychovávajú rozsypané osobnosti a niekedy aj psychopatov. Rozhodne nemajú takéto problémy ako tí, ktorí sa zaoberajú mladými na okraji spoločnosti ako napr. pán farár Marián Kuffa v Žakovciach. Ak by tam staval verejný dom, alebo poriadnu krčmu, určite by s takýmito problémami na našom kresťanskom Slovensku nezápasil.
To je zahanbujúce, ale zároveň aj vyzývajúce k ostražitosti. Na to, aby sme mladému človekovi kládli polená pod nohy máme vybudovaný celý štátny aparát. Drobného ”živnostníka“ zničí celá plejáda úradníkov a byrokratov, ale o kriminálne živly sa nemá kto postarať. Preto potom platia slová Kazateľa: „ Aj v tom je márnosť, že nevykonajú hneď rozsudok nad zločinom ničomníka a preto sa srdce Adamových synov odváži konať zlo“ (Kaz 8,11). Všetko sa samozrejme deje v súlade s právom štátu. V spoločnosti sa vedie boj o korytá a nehľadí sa na to, že maštali hrozí zrútenie. To chceme, aby mladí prežívali úctu k autoritám a mali pocit zodpovednosti k sebe aj k okoliu.
Neviem si predstaviť, že by kňaz založil Spolok striezlivosti na dedine s niekoľkými krčmami. To by bol pokus o rozbitie farnosti. A v niektorých lokalitách by sa to určite chápalo ako miešanie sa do politiky, pretože to, čo sa robí na miestnej úrovni sa často robí vo vysokej politike. Tí, ktorí majú vplyv, sa s úzkym okruhom osôb vedľajším podnikateľským aktivitám a osobným záujmom. Toto zjavne chladí pracovný zápal a záujem mladých o spoločenský život. Takto sú mladí kvalitne integrovaní do neuroapatických štruktúr. Veľkým vytriezvením pre úspešných mladých je ich neúspech na prijímacích skúškach, pričom ich úspešne predbehnú neúspešné úspešných rodičov. Mladej generácii sa venujeme len vtedy, ak máme z nej priamy finančný osoh. Investovať do nej sa odvážia len odvážlivci, ktorým záleží na budúcnosti národa a rozhodne sa to nedá robiť bez entuziazmu. Samozrejme existujú rozličné benefičné akcie, kde si veľkí podnikatelia robia veľkú reklamu za malú obetu avšak nevenujú mladým čas. Organizovanie diskoték v piatok a v pôstnom období vedie mladých k malej sebadisciplíne a k vyprázdňovaniu obsahu kresťanského života. Mladí si takto výrazne oslabujú vôľu a preto nečudo, že ich niekedy psychicky zoberie aj nešťastná láska – násťročných. To už nehovorím o počiatkoch fajčenia, pitia alkoholu, konzumácii drog a o prvých sexuálnych skúsenostiach, ktoré sú potom oplakávané a ľutované po celý život.
Som si vedomý, že v našej spoločnosti mládež zápasí s problémami a že nie je chránená ako stromček v lesnej škôlke, kým sa nezocelí. Napriek tomu viem, že medzi mladými je veľmi veľa talentovaných a vzdelaných budúcich osobností, ktoré potiahnu vývoj v spoločnosti k dobrému, prípadne nám zrátajú všetky hlúposti, ktoré sme napáchali. Ovšem, ak im dáme príležitosť a nestihnú nám odísť do zahraničia.
O mladých sa píšu knihy a preto evidentne nebolo účelom tohto článku zachytiť komplexne celú túto problematiku. Aspoň budem mať o čom písať nabudúce.
Jozef Krišanda, katolícky kňaz
Blogy