Kedysi som napísal takú zbierku krátkych adventných zamyslení na každý deň. Ponúkol som ju prípadným záujemcom aj tu, v mojom blogu "Adventné zamyslenia". Ale pár priateľov navrhlo radšej ich tu uverejňovať takto, po jednom. Tak to skúsim - snáď mi do toho nič nepríde. Ak áno, alebo keby to niekomu viac vyhovovalo mať to kdesi stiahnuté celé, nájde to na spomínanom blogu.

Utorok prvého týždňa

Pripravujeme sa na Kristov príchod, na stretnutie s ním.
Tento týždeň zameriavame svoju pozornosť na to stretnutie
konečné, definitívne. Ide o rozhodujúcu chvíľu nášho života. Logicky
vzaté, všetko by jej malo byť podriadené, lebo všetko smeruje
k nej...
Nie je to ľahká úloha. Mnísi z rehole cisterciánov sa pri stretnutí
zdravia slovami: „Memento mori“ (pamätaj na smrť). Ako pozdrav
sa to môže zdať vskutku čudné – nejdú pri ňom zimomriavky
po chrbte? Ak sa však nad ním zamyslíme, je to vlastne pozdrav-
prianie, ktoré sa týka toho najdôležitejšieho, a preto hovorí
oveľa viac než „Dobrý deň“ či „Maj sa dobre!“. Je to prianie,
a zároveň výzva na bdelosť.
A o to nám práve teraz ide: využiť toto adventné obdobie na
obnovenie sa v bdelosti. Svätý Otec Ján Pavol II. to vysvetľoval
veľmi stručne a veľmi výstižne na jednom zo svojich stretnutí
s mládežou: „Prvým významom slova bdieť je byť svedomitým
človekom, teda žiť podľa svojho svedomia.“
Skutočne, toto je súhrnný význam evanjeliových textov,
ktoré vyzývajú na bdelosť: „Majte bedrá opásané“ (v kontexte Lk
12,35-48) znamená buďte pripravení na prácu. Na akú prácu? To
nie je teraz dôležité. Prácu bude rozdeľovať Pán: obsluhovanie,
poslanie, či účtovanie. V mentálnej rovine to znamená nebyť „v
pyžame“ ako niekto, kto už nikoho nečaká, ale pomaly ... zaspáva.
Kresťan nesmie byť ospalý – náš krst nám to priam zakazuje! Naopak,
ako hovorí ďalej Ježiš, treba mať „lampy zažaté“, teda svietiť
– aby každý videl, že som hore, teda že nespím, že zjavne niekoho
čakám. V tomto zmysle je dobré spomenúť si aj na iné Kristove
slová: „Ste svetlom sveta“ (Mt 5,14) a na súvis, v akom ich vyslovuje...
Pokúsme sa dnes zamyslieť nad týmito obrazmi a pouvažovať
o tom, aké by malo byť, čoho by sa malo týkať to naše bdenie:
hlavne bdenie nad vlastným svedomím. Zvlášť tu je nebezpečenstvo
určitého „učičíkania“, čiže uspania veľmi vážne, a preto Svätý
Otec kladie práve tento význam slova „bdieť“ na prvé miesto.