Urobili sme poriadny skok cez Pentateuch. Možno nám uniká súvis, ale istotne sa sem ešte vrátime. Červenou niťou príbehu je ustavičná nespokojnosť podriadených, ak sme sa dostali niekedy na vedúcu pozíciu. Poučme sa.

Manna sa putujúcim Izraelcom prejedla....bola pre nich ako pre nás každodenný chlieb- tým najpotrebnejším na prežitie. Pravda, s  vodou, ktorú Mojžiš v prípade potreby vždy nájde, Pán sa stará. Predsa ak chce niekoho vyviesť, ba celý národ, nedá im zahynúť....

Ale im to nestačí....Kto nám dá mäso, aby sme sa najedli?  Spomínajú aj ryby, uhorky, dyne, pór,cibuľu, cesnak.

Nuž, púšť je púšť, hostina tu nebude.

Ale Mojžiš, na ktorého sa vznášajú všetky sťažnosti, nadávky a vyhrážky, hoci manna bola chuťovo dobrá a nekazila sa, prichádza pred Pána:

"Prečo si na mňa naložil takú ťarchu?.... a už sa i on znižuje k výčitke:  Vari som ja splodil všetok tento ľud, ja som ho porodil, že mi hovoríš: , Vezmi ho do náručia ako dojka nosieva dieťa a zanes ho do krajiny, o ktorej si prisahal ich otcom?´

Kde vezmem mäso?......Ja neunesiem sám tento ľud...."

Ak budeme trpezlivo čítať dalej, dozvieme sa, ako to dopadlo. Pán nechal priletieť kŕdle prepelíc, národ jasal, zabíjal, jedol....ale prejedol sa a mnohí zahynuli.

Takže:

1. Nikdy  "ja sám!" . Pamätám, ako mi jeden rok v túžbe viac zarobiť chodilo priveľa súkromných žiakov....Vrhla som sa na preklad, páčila sa mi kniha, ale nebudem tajiť túžbu po ďalšom zárobku. Odrazu sa objavilo dvojciferné číslo starkých, ktorým som v nedeľu nosievala Eucharistiu.... do domova už chodili starší miništranti, ale ulicu som si ponechala; potom sa susedka začala vykrúcať z umývania schodov,  a hoci aj ja som už cítila svoje kĺby a vydrankala si služby aj za ňu. A navyše ochoreli dve starenky, ktoré by boli bývali rady, aby som im navarila.....

Pustila som sa do vzlykotu ako Mojžiš a potom som sa spovedala  z toho, čo som nestihla, lebo som si myslela, že ak som vo svete žijúca slobodná kresťanka, musím všetko.

Prebral ma azda jediný raz veľmi intenzívne zdvihnutý hlas duchovného otca: "A ty si myslíš, že si spasiteľka sveta? Aj Matka Tereza pomáhala iba toľkým, koľkým vládala!". Žmolila som mokrú, uslzenú vreckovku, ale....mal pravdu.

2. Toľko, koľko spoľahlivo zvládnem . Nesľubovať, čo nesplním.Radšej sľúbiť menej a ak sa dá, prekvapiť.

3. Nestrácam nervy len preto, že niekto frfle. To býva benzín do ohňa.Budú ma frfľaním vydierať.

4. Najdôležitejšie: JE TU PÁN  a   moja modlitba, úprimná, nie taká zo snahy vykĺznuť z dačoho, ale úprimná s vierou, že On dokáže všetko- bude VIAC  ako keď sa roztrhám do odpadnutia.

Starosť o mojich synov.....ponechajte na mňa- poučuje Izaiáš v 45 kapitole a príbeh Marty a Márie z evanjelie minulej nedele nám to potvrdí.