Lk 2,1-5

Tento príbeh si čítame každý rok. A každý rok nám cezeň Boh niečo hovorí. A väčšinou vždy niečo iné. Dnes moju pozornosť pritiahol názov krajiny: "... Sýriu spravoval Kvirínius." 

Jozef s Máriou putovali. Tentoraz preto, aby splnili rozkaz cisára. Neskôr budú musieť utekať do cudzej krajiny (Egypta), pretože im pôjde o život. Prvé Vianoce, to nebola idylka. To nebol len spev anjelov a hebké ovečky, a pokoj a mier a úsmevy a nežnosť a koledy...

Áno, na svet sa zrodila veľká radosť. Pretože tu sa začína plniť dávny prísľub - že potomstvo ženy rozšliape hlavu hada. Toto je to tajomstvo o ktoré ide na Vianoce. Nie sladké koledy a bohaté darčeky a úsmev na tvári za každú cenu. Ale cesta. Putovanie. Možno trápenie a bolesť a nepohodlie, maštaľ, smrad, vyhnanstvo, odmietanie. Nebolo pre nich miesta... 

Nebojme sa prežívať Vianoce, aj keď necítime v duši to "hrejivé svetlo". Aj keď nemáme romantickú náladu a nebaví nás pozerať "vianočné rozprávky", pretože nám možno pripadajú priveľmi naivné a sladké. Možno neprežívate pokoj a radosť v kruhu rodiny. Z rôznych dôvodov. Možno máte pocit, že váš život je podobný maštali pre zvieratá... Ale veď Ježiš nemá problém narodiť sa aj v maštali. Inde ho neprijali. V hostinci preňho nebolo miesta.

Nemusíte odmietnuť Vianoce. Nenúťte sa do "radosti". Jediné, čo je dôležité je - prijať Pána. Dovoliť Ježišovi, aby nás objal - takých akí sme. možno biednych. ubolených, možno ušpinených od hnoja... On sa chce narodiť práve v tej našej "maštali". On vás miluje. Takých akí ste. Práve teraz. 

Ježiš sa narodil práve preto, aby premohol smrť. A hriech. A všetko zlo. Nevadí, že to ešte bolí. On je tu. Tu s vami. Dnes. Objíma vás svojou láskou. Svojou nekonečnou láskou, ktorá ho hnala prísť sem medzi nás, stať sa jedným z nás, prežívať s nami všetko. Aj bolesť, aj následky hriechu, aj odmietnutie, aj... kríž. Aby premohol smrť. Aby sme my mohli mať radosť. Napriek všetkému, čo sa nám deje. 

Som vďačná za tento Jeho vzácny dar. Za to, že nám dáva sám seba. Že ho môžeme volať Emanuel - Boh s nami. Vždy. V každej situácii. Každý deň a každú hodinu je - Boh s nami. 

Téma vďačnosti: 
Skúsme dnes nájsť vďačnosť za niektoré DARY, KTORÉ SA NEHODIA DO BETLEHEMA: 
 

Praktická činnosť: 
Urobte niečo, čo súvisí s maštaľou. Možno si postavíte maštaľku - betlehem, aby bola pripravená na zajtrajšiu slávnosť. Možno navštívite maštaľku (živé zvieratá, alebo inštaláciu betlehema) vo vašom meste. Možno sa postaráte o zvieratá, ktoré doma chováte. Alebo si nakreslíte zvieratká, ktoré zohrievali malého Ježiška.

Skvelým spôsobom, ako splniť dnešnú úlohu by bolo urobiť nejakú podradnú, alebo "špinavú", zapáchajúcu prácu. Alebo aspoň pozametať kuchyňu - a pri tom si uvedomovať, že žiadna práca, ani žiaden stav nie je pre nás ponižujúci. Naopak, stále sme Božími deťmi, synmi a dcérami Kráľa.

Boh sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať Božími deťmi. A nimi aj sme. 

Nech sa vám darí. Želám vám pokoj v srdci, požehnanie od Ježiša a istotu, že je tu stále s vami. Vždy. Stále. Pretože ste Jeho deti.